Parlamentné voľby priniesli úplnú mocenskú zmenu, vládnu koalíciu vytvorili bývalé opozičné strany vedené skúsenými politikmi a prevzatie moci sa realizuje rýchlo. Pri hodnotení politických udalostí druhého polroka 2023 to v TASR TV povedal publicista Juraj Hrabko.
Medializované výmeny vládnych nominantov na najvyšších pozíciách sú podľa neho len vrcholom ľadovca v porovnaní s tým, čo sa deje vo vnútri inštitúcií. "Nová mocenská garnitúra uchopuje moc rázne, ani sa nenazdáme a uchopí ju úplne," skonštatoval Hrabko.
Staronoví vládni politici podľa neho ovládajú mechanizmy moci, čo by do budúcnosti mohlo znamenať, že vládnutie prinesie v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi menej chaosu a zmätku. "Čo ale nehovorí nič o tom, či to, čo sa bude diať, bude v súlade s demokraciou, ústavou a právnym štátom. Ale chaos a zmätok by mal ustať, rozhodne by nemal byť taký viditeľný, ako za predchádzajúcej vládnej koalície," odhadol Hrabko.
Za slovenský "národný šport" označil skrátené legislatívne konania. "Keď nastúpi nová vláda, môžeme iba tipovať, či prekoná skóre, ktoré držala jej predchodkyňa," poznamenal. Rekord v počte skrátených konaní má podľa Hrabka zatiaľ vládna koalícia z rokov 2020-23, ale časť si vynútili ekonomická alebo koronavírusová kríza.
Vzhľadom na neskorý termín predčasných parlamentných volieb by sa podľa neho možno dalo ako oprávnené akceptovať aj skrátené legislatívne konanie súčasnej vládnej garnitúry pri štátnom rozpočte. "Každá vláda si stráži, aby mala rozpočet na ďalší rok schválený, do rozpočtového provizória nechce ísť nikto," doplnil Hrabko.
Za kľúčové politické rozhodnutie druhého polroka 2023 považuje vytvorenie vládnej koalície Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Upozornil, že obidve volebné obdobia, keď bola súčasťou vlády SaS, skončili predčasne.
"Dalo sa predvídať, že by takto skončila aj ďalšia vláda. Takže Peter Pellegrini uprednostnil politickú istotu, keď stavil radšej na Roberta Fica ako Michala Šimečku," myslí si Hrabko. Pripomenul, že v roku 2016 aj Béla Bugár a jeho Most-Híd išiel radšej do koalície so Smerom-SD a SNS, ako so SaS a OĽANO.
Obdobie pred septembrovými predčasnými parlamentnými voľbami bolo podľa Hrabka poznačené predvolebnou kampaňou, ale aj neštandardnou politikou. Pripomenul pritom koniec ministra vnútra Ivana Šimka vo vláde odborníkov. "Podľa môjho názoru išlo o mimoústavný, ak nie protiústavný krok," povedal Hrabko. Ak by chcel Šimko prispieť k objasneniu tejto otázky, mohol dať podľa neho podnet na Ústavný súd SR, čo neurobil.
Na Slovensku bol podľa Hrabka v rokoch 2020 až 23 mocenský zápas v silových zložkách, aký tu v minulosti ešte nebol. Obvinení boli aj viacerí nominanti vtedajšej vládnej koalície, či už na postoch šéfov Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu. "Uvidíme, keď budú veci definitívne vyriešené a budeme poznať právoplatné rozhodnutia súdov," uzavrel Hrabko.
