Ústavný súd nekonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania vedeného v dozore ktoréhokoľvek prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry ani v jednom rozhodnutí. Poukázal na to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
Upozornil tiež, že nie je pravda, že by Ústavný súd vo vzťahu k špeciálnej prokuratúre vydal 30 nálezov, ktorými bolo skonštatované porušenie základných ľudských práv a slobôd.
"V súvislosti s agendou Úradu špeciálnej prokuratúry bolo v rokoch 2022 a 2023 podaných celkovo 274 sťažností na Ústavný súd, z ktorých celkovo iba v siedmich prípadoch prišlo ku konštatovaniu porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s procesným postupom prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, z toho štyrikrát ku konštatovaniu prieťahov v konaní," upozornil Lipšic.
Poznamenal, že práve agenda špeciálnej prokuratúry prirodzene generuje v porovnaní s inými prokurátormi a súdmi, pomerne veľkú časť ústavných sťažností. "No napriek tomu sa nálezy priamo týkali celkovo siedmich prípadov, v rámci ktorých bolo konštatované porušenie ľudských práv a slobôd," zhrnul.
Prokurátori krajských prokuratúr vybavujúci v prvom stupni dozor v trestných veciach v súvislosti so zámerom zrušiť špeciálnu prokuratúru zase upozornili na možné negatívne dôsledky výmeny dozorujúcich prokurátorov v rozsiahlych a závažných trestných veciach.
"Verejnú kritiku pripravovaných legislatívnych zmien z odborného, profesijného hľadiska považujeme za oprávnenú, pretože plnohodnotne v krátkom čase bude nesmierne zložité vystihnúť podstatu jednotlivých trestných káuz vo všetkých ich súvislostiach," napísalo v spoločnom stanovisku 25 prokurátorov.
Apelujú na zachovanie kontinuity výkonu dozoru už začatých trestných vecí tak, aby ich dokončili terajší dozorujúci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Sú tiež za vytvorenie priestoru na odbornú diskusiu v riadnom legislatívnom procese.
