Rodine Iránky Mahsy Amínovej bolo v Iráne zabránené v odlete do Francúzska, kde mala v mene zosnulej kurdskej ženy prevziať Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament. Rodina mala potrebné víza, úradníci na letisku im ale zabavili pasy.
Agentúre AFP to oznámila francúzska advokátka rodiny Chirinne Ardakaniová a informovala o tom aj na sieti X. Zhodou okolností dnes do Nórska pricestovali príbuzní ďalšej iránskej aktivistky Narges Mohammadíovej, držiteľky tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.
V Osle oznámili, že väznená Mohammadíová v nedeľu v deň odovzdania ocenenia začne protestnú hladovku, píše AFP.
Rodinu Amínovej zadržali a vypočúvali agenti iránskej islamskej republiky. Brat Amínovej sa s agentmi stretol a bol zranený. Rodina nakoniec bez pasov odišla domov a do Francúzska odcestoval len ich iránsky právnik Saleh Nikbacht, uviedol web IranWire, na ktorý právnička Ardakaniová odkazuje.
"Vzhľadom na to, že sa v rovnakom čase koná udeľovanie Nobelovej ceny, iránske úrady ešte nikdy neboli tak mobilizované, aby zabránili rodinám obetí prehovoriť k medzinárodnému spoločenstvu. Je cítiť, že úrady sú nervózne z akéhokoľvek vyjadrenia podpory zo strany medzinárodného spoločenstva," povedala Ardakaniová.
Mohammadíová, ktorá vedie kampaň proti povinnému noseniu hidžábu a trestu smrti v Iráne, bude držať hladovku "zo solidarity s náboženskou menšinou" bahá‘í, uviedli jej brat a manžel na tlačovej konferencii v nórskom hlavnom meste v predvečer udeľovania Nobelovej ceny za mier.
Bahajistická komunita, najväčšia iránska náboženská menšina, je podľa svojich predstaviteľov terčom diskriminácie v mnohých oblastiach. Dvaja jej čelní predstavitelia práve teraz držia hladovku.
"Začnem držať hladovku v deň, keď mi bude udelená cena, a možno sa o tom vo svete bude viac hovoriť," odkázala Mohammadíová po svojom manželovi. Cenu by spolu s ním mali v nedeľu preberať aj ich deti.
Mahsá Amínová (1999 - 2022) bola iránska Kurdka, ktorá sa stala symbolom odporu proti potláčaniu práv žien v Iráne. Vlani 16. septembra zomrela vo svojich 22 rokoch po zadržaní iránskou mravnostnou políciou. Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty po celej krajine, najprv za práva žien a potom proti celému režimu.
Európsky parlament jej tento rok v októbri posmrtne udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.
Päťdesiatjedenročná aktivistka Narges Mohammadíová už viac ako dvadsať rokov bojuje proti útlaku žien v Iráne a za dodržiavanie ľudských práv. Od roku 2021 je väznená, v novembri držala protestnú hladovku. Bojovala tak proti nedostatočnej lekárskej starostlivosti počas svojho zadržiavania a proti požiadavke, aby ženy v jej krajine museli nosiť hidžáb.
Viera bahá‘í má vo svete podľa odhadov sedem miliónov stúpencov, z ktorých 300-tisíc žije v Iráne, kde bola v 19. storočí založená. Svoje hlavné duchovné centrum zriadilo monoteistické hnutie na hore Karmel v Izraeli. Blízko Haify je pochovaný zakladateľ hnutia Baháulláh.
Baháizmus vychádza z islamu, odmieta ale všetko, čo môže viesť ku konfliktu. Neschvaľuje teda svätú vojnu, považuje za rovnoprávne všetky náboženstvá a sekty a jeho ideálom je pokora, tolerancia a radosť. Baháisti sa za moslimov nepovažujú.
