Očakávaný nižší ako rozpočtovaný deficit verejných financií v tomto roku neznamená, že ide o reálnu finančnú rezervu. Existuje viacero dôvodov, prečo by v závere roka nemali byť prijaté nové opatrenia navyšujúce výdavky, ak na ich financovanie nie sú zároveň zabezpečené dodatočné príjmy alebo úspory. Upozornil na to v aktuálnom blogu analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavol Majher.
Podľa aktuálnej prognózy RRZ z októbra by mal schodok verejnej správy v roku 2023 dosiahnuť 6,8 miliardy eur alebo 5,6 percenta hrubého domáceho produktu. To je o 1,1 miliardy eur (0,8 percenta HDP) menej ako 7,9 miliardy eur (6,4 percenta HDP) predpokladaných v schválenom rozpočte na tento rok.
K lepšiemu výsledku hospodárenia vo výraznej miere prispievajú úspory v kompenzáciách vysokých cien energií, pripomenul analytik. Očakávané náklady na kompenzácie v tomto roku predstavujú 1,8 miliardy eur. Rezerva na tento účel v schválenom rozpočte však bola až 3,4 miliardy eur.
"Úsporu v nákladoch na energokompenzácie však nie je možné automatický považovať za voľný zdroj financovania pre iné výdavky... Keďže sa výsledné čerpanie vyvíja pozitívnejšie, nečerpané zdroje by sa mali ušetriť a v plnej miere premietnuť do zníženia deficitu, a nie minúť na iné "nekrízové" výdavky," upozornil Majher.
Už teraz sa očakáva prekročenie deficitu očisteného o náklady na energopomoc o približne 500 miliónov eur. "V prípade prijatia medializovaného navýšenia 13. dôchodku o 300 eur (dopad 440 miliónov eur) by odhad deficitu mimo energetickej krízovej pomoci už presahoval schválený rozpočtový deficit o viac ako 900 miliónov eur," vyčíslil analytik RRZ.
Poukázal aj na špecifickú povahu zdrojov v ďalších oblastiach verejných financií, ktoré prispievajú k nižšiemu deficitu. Väčšina pozitívnych odchýliek, mimo energopomoci, je totiž iba odsunutím výdavkov či nákladov do budúcnosti.
Tretím dôvodom pre obozretnú fiškálnu politiku v závere roka 2023 je, že z historického pohľadu je úroveň deficitu naďalej veľmi vysoká, upozornil Majher.
Očakávaný výsledok na úrovni 5,6 percenta HDP je vyšší ako schodky v rokoch 2020 a 2021 zaťažené pandémiou a zároveň najvyšší od roku 2010, kedy boli verejné financie zasiahnuté dopadmi finančnej krízy. Podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie má Slovensko najvyššiu úroveň deficitu v eurozóne.
"Vo výsledku tak stav verejných financií nemôžeme vôbec považovať za bezproblémový, naopak jeho zlepšenie bude vyžadovať hospodárnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Najmenej bolestivá cesta k zdravším verejným financiám je zodpovedné nakladanie s nimi, čo zahŕňa ušetrenie pozitívnych prekvapení, ako napríklad nižšieho dopadu energokompenzácií na deficit, aj vďaka prefinancovaniu eurofondami," dodal analytik RRZ.
