Rusko plánuje v nasledujúcom desaťročí vyslať na Mesiac kozmonautov a do budúcnosti tam vybudovať vlasť základňu, uviedla dnes agentúra TASS s odvolaním sa na ruskú kozmickú korporáciu RKK Energija. Moskva sa tak pokúsi vyrovnať podobným snahám Spojených štátov a stať po boku ďalších štátov, ktoré sa pri dobýjaní vesmíru zameriavajú na jedinú prirodzenú družicu Zeme.
Návrh počíta s pilotovanými letmi na Mesiac aj prvým pristátím ruskej posádky na lunárnom povrchu v histórii. Nasledovať majú expedície aj geologický prieskum a od roku 2041 aj konštrukcia základne, ktorá by podľa návrhu využívala vodu a kyslík zo zdrojov na Mesiaci. Po roku 2050 potom plán počíta s využitím lunárnych zdrojov na ďalšie objavovanie vesmíru.
Zatiaľ nie je jasné, do akej miery je Rusko pripravené tento návrh splniť. Moskvu teraz zamestnáva jej vojnové ťaženie na Ukrajine, kam ruské vojská vpadli vlani vo februári. Ruský vesmírny sektor, ktorý bol predtým pýchou krajiny, sa navyše už niekoľko rokov potýka s problémami, okrem iného s nedostatkom financií či neúspechmi.
Tento rok v auguste stroskotala prvá ruská misia na Mesiac po takmer pol storočí, keď sa modul Luna-25 na lunárnej obežnej dráhe vymkol kontrole a neskôr narazil do mesačného povrchu.
V novodobých vesmírnych závodoch, keď predchádzajúce roky spolupráca okrem iného na Medzinárodnej vesmírnej stanici narušila práve ruská invázia na Ukrajinu, zatiaľ majú náskok Spojené štáty.
Ich program Artemis sľubuje dopraviť posádku na povrch Mesiaca a vybudovať lunárnu základňu do konca dekády. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír vlani úspešne dokončil prvú fázu, pri ktorej modul bez posádky obletel Mesiac a úspešne sa vrátil späť na Zem.
Nadväzujúca misia Artemis II, pri ktorej modul obkolesuje prirodzenú zemskú družicu s posádkou, je v pláne na koniec roka 2024 a misia Artemis III potom chce na konci roka 2025 vysadiť na Mesiaci dvoch astronautov. Išlo by o prvé pristátie človeka na lunárnom povrchu od roku 1972.
Do konca desaťročia chce astronautov na Mesiac dostať aj Čína, ktorá od minulého roka prevádzkuje vlastnú vesmírnu stanicu na obežnej dráhe Zeme. Pekingu, ktorý vyslal svoju prvú ľudskú posádku do vesmíru v roku 2003, sa už podarilo priviezť z Mesiaca vzorky a pristáť s lunárnym vozítkom na jeho menej preskúmanej strane.
Prvým človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, sa v roku 1969 stal americký astronaut Neil Armstrong. Sovietska misia Luna-2 ale ako prvá v histórii v roku 1959 dosiahla povrch Mesiaca a misia Luna-9 tam ako prvá v roku 1966 mäkko pristála.
Kozmonaut Jurij Gagarin sa 12. apríla 1961 stal prvým človekom vo vesmíre. Na Mesiaci však sovietski kozmonauti nikdy nestáli.
