Izraelské deti, ktoré boli unesené do Pásma Gazy alebo videli, ako ich blízki vraždí ozbrojenci z palestínskeho hnutia Hamas, budú potrebovať roky, kým sa im aspoň čiastočne zahoja jazvy po takýchto hrôzach.
Rovnako tisíce palestínskych detí budú potrebovať psychickú podporu kvôli duševným a citovým traumam, ktoré utrpeli pri izraelskom bombardovaní, keď videli, ako sa ich domovy premenili na trosky, a keď stratili svojich milovaných blízkych, niekedy aj celé rodiny. Píše to portál denníka The National, vychádzajúci v Spojených arabských emirátoch.
V dlhodobom horizonte sa môže objaviť nová generácia palestínskych a izraelských lídrov, ktorí nájdu cestu k mieru a budú rešpektovať práva oboch strán. Táto vojna ale vytvára stratenú generáciu traumatizovaných občanov, čo zrejme prispeje k ďalšiemu roztáčaniu špirály násilia.
Sedemročný Udaj je drobný chlapec s okuliarmi, má rád futbal a knižky ako rad chlapcov jeho veku. Tiež miluje Batmana, pretože vie lietať, je silný a pomáha ľuďom. V dospelosti by sa chcel stať chirurgom.
Lenže osud mu, rovnako ako tisíckam ďalších detí, nepraje. A nie je to vinou nikoho z nich, ale preto, že majú tú smolu a žijú v Pásme Gazy, oblasti, ktorú generálny tajomník OSN António Guterres tento týždeň označil "cintorín pre deti".
Roky chronických ťažkostí spôsobených politikou na palestínskom území a izraelskou blokádou oblasti a jej 2,3 milióna obyvateľov poškodili životné šance tisícok detí.
Izraelské letecké údery, ktoré sa začali pred mesiacom, stáli životy viac ako 10-tisíc Palestínčanov, vrátane viac ako 4000 maloletých. Z obrázkov trasúcich sa detí pokrytých prachom a krvou ide hrôza. A mladí ľudia, ktorí prežijú toto desivé krviprelievanie, budú dlhé roky zápasiť s tým, ako žiť s psychickou traumou z toho, že boli vystavení vojenskému útoku.
Rovnako ako v prípade izraelských detí, ktoré zažili útok Hamasu, si toto násilie vyberá aj na palestínskych deťoch okamžitú daň, ale prejaví sa aj oveľa zhubnejšie. Výskum toho, čomu sa hovorí medzigeneračná trauma, odhalil znepokojujúce zistenia, že duševné a emocionálne poškodenie postihuje nielen tých, ktorí traumatické udalosti prežili, a tiež ich deti a vnúčatá.
Americká psychiatrická asociácia uviedla, že potomkovia osoby, ktorá zažila desivú udalosť, môžu "vykazovať nepriaznivé emocionálne a behaviorálne reakcie" na udalosti podobné tým, ktoré zažil ich otec či matka. Podľa APA sa táto úzkosť môže prejavovať mnohými spôsobmi, vrátane depresie, problémami vo vzťahoch, ťažkosťami zvládať agresiu či extrémnou reakciou na stres.
Výskum z iných konfliktných zón, ako je Bosna či Severné Írsko, tiež priniesol znepokojujúce objavy o tom, ako sa trauma môže prenášať z generácie na generáciu, čo vedie nielen k osobným problémom, ale aj k spoločenským problémom, ako je zneužívanie návykových látok.
Liečba takýchto psychických stavov nie je ľahká ani za tých najlepších okolností. Pomoc tým, ktorí utrpeli traumu, môže zabrať roky odborného poradenstva. A niektoré rany sú príliš hlboké a úplne zahojiť sa nedajú. Zničený zdravotnícky systém v Gaze môže len ťažko pomôcť tisíckam detí vystrašených nálety a vyhnaných z domovov.
Deti sa dokážu rýchlo adaptovať, ale je obžalobou sveta dospelých, že to musia robiť. "Stihol som si zobrať len dve tričká, pretože sme museli rýchlo utekať pred bombardovaním," povedal Udaj.
"Chcel som si vziať tiež hračky, mobil a knižky," dodal. Staršie dievča uviedlo, že jej tiež chýbajú knižky, ktoré má rada, no musela s rodičmi rýchlo opustiť dom. "Dočítam si ich, kým sa vrátime domov," povedala s nádejou.
"Keď vyrastiem, chcem byť doktorka, aby som mohla liečiť zranených a zachraňovať ľudí," uviedla jedna z malých bežkýň v tábore. Jej kamarát by zas chcel byť novinárom, aby mohol "prinášať správy o zranených".
Deti v utečeneckom tábore Chán Júnis, rovnako ako deti inde vo svete, majú svoje sny o krásnej budúcnosti. Je na dospelých, aby našli cestu z tejto katastrofy, ktorá zabíja tisíce nevinných a mnohým ďalším ublíži na celý život.
