Českí senátori napriek výhradám schválili vládny konsolidačný balíček v podobe, v akej im ho poslala Poslanecká snemovňa. Hlasovalo zaň 53 senátorov, 10 bolo proti. Podpísať ho ešte musí prezident Petr Pavel.
Legislatívne zmeny, ktorými chce česká vláda znížiť deficit štátneho rozpočtu a ozdraviť verejné financie, by v takom prípade mali platiť od nového roka. Ak ho prezident podpíše, opozičné hnutie ANO sa zrejme obráti na Ústavný súd, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
V hornej komore českého parlamentu v stredu balík opatrení obhajoval minister financií Zbyněk Stanjura. Zdôraznil, že chápe nepopulárnosť krokov vlády medzi občanmi či firmami, balíček však označil za "cenný kompromis" piatich koaličných subjektov.
V Senáte sa o balíčku opatrení hovorilo ako o najdôležitejšom zákone roka. Mnohí zo senátorov však voči nemu mali výhrady.
České verejné financie podľa šéfa rezortu financií nie sú v dobrom stave a zadlženie Českej republiky je vysoké. "Našou úlohou je zabrániť tomu, aby sme narazili na dlhovú brzdu. Preto prichádzame s návrhom zákona, ktorý v tomto smere znižuje deficit štátneho rozpočtu pre budúci rok zhruba o 97 miliárd (takmer štyri miliardy eur) a v roku 2025 až o 150 miliárd korún (viac ako šesť miliárd eur)," vysvetlil kroky vlády minister.
Balík opatrení mení 63 zákonov, a to najmä v daňovej oblasti. Najviac peňazí chce vláda získať vďaka zvýšeniu dane z príjmov firiem z 19 na 21 percent. Zásadnou je aj zmena DPH.
Namiesto doterajších troch sadzieb majú byť len dve, a to 12 a 21 percent. V nižšej budú okrem iného potraviny, noviny a časopisy, platby za vodné a stočné či zdravotnícke pomôcky. Knihy by od DPH mali byť oslobodené úplne. Vo vyššej sadzbe však bude dojčenská voda, plienky či menštruačné pomôcky.
Zvýšiť sa majú aj spotrebné dane, najmä takzvané dane z nerestí. Drahší preto bude alkohol, cigarety či hazardné hry. Súčasťou konsolidačného balíčka je aj zvýšenie odvodov osôb samostatne zárobkovo činných. Znovu tiež zavádza nemocenské poistenie pre zamestnancov.
Ruší tiež niektoré daňové výnimky, napríklad zníženie zľavy na manželku, zrušenie takzvaného škôlkovného či zľavy na študenta. Po tlaku najmä odborov sa však koalícia rozhodla zachovať daňové zvýhodnenie zamestnaneckých benefitov, ktoré chcela úplne zrušiť. V rámci kompromisu je však obmedzenie do výšky polovice priemernej mzdy v predchádzajúcom období.
