Vedeli, že to, čo ich čaká, bude ťažké, no realita je oveľa horšia. Príslušníci britskej 1. výsadkovej divízie, bojujúci o most cez Dolný Rýn v Arnheme, zúfalo čakajú na príchod pozemných jednotiek, ktoré ich majú podporiť. Doraziť sem mali niekoľko hodín po nich, no stále ich niet.
A nielen to. Nemecký odpor je tvrdší, než čakali. Spojeneckému veleniu totiž akosi uniklo, že na mieste ich zoskoku sú dve elitné obrnené divízie Waffen SS. Vedú s nimi nerovný boj – s ľahkými zbraňami proti tankom. Napriek tomu to nevzdávajú a dokonca sa im podarilo obsadiť severný koniec mosta.
Je pondelok 25. septembra 1944. Nie je to niekoľko hodín, už osem dní Briti vzdorujú presile a obkľúčeniu. Sú vyčerpaní, mŕtvych a zranených na ich strane pribúda, munícia a zásoby sa míňajú. A podpora stále nikde.
V kritickej situácii napokon prichádza rozkaz na ústup. Na druhú stranu rieky sa však nepodarí dostať všetkým, mnohí sa ocitajú v rukách nepriateľa.
Jedným z nich je aj Fred Moore. „Nemci nás obkolesili, ich dôstojník zasalutoval a bezchybnou angličtinou povedal: ‚Blahoželám vám, bojovali ste veľmi statočne, ale teraz ste našimi väzňami.‘ Potom nám rozdali cigarety a čokoládu, odviedli nás do nemocnice na ošetrenie a o dva dni neskôr do zajateckého tábora,“ bude ...
