Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky bude možno potrebné ešte zvýšiť. Uviedol to člen predstavenstva ECB Frank Elderson pre tlačovú agentúru Market News International, píše DPA.
Pripomenul, že cieľom ECB je kontrolovať infláciu, takže úrokové sadzby by v prípade potreby mohli ísť ešte vyššie, aj keď je výkon ekonomiky eurozóny slabý. "Znamená to, že úrokové sadzby dosiahli vrchol? Nie nevyhnutne," povedal Elderson, podľa ktorého primárnym mandátom ECB je zabezpečiť cenovú stabilitu a predstavitelia banky dokázali, že sú odhodlaní to urobiť.
Rozhodnutia o úrokových sadzbách závisia od ekonomických údajov a existuje veľa neistôt, skonštatoval Elderson. Jeho slová odzrkadľujú vyhlásenia prezidentky ECB Christine Lagardovej po septembrovom zasadnutí banky, na ktorom už desiatykrát po sebe zvýšila kľúčové úrokové sadzby, aby stlačila infláciu v strednodobom horizonte späť na cieľovú úroveň dvoch percent.
Medziročná miera inflácie v eurozóne v auguste klesla len na 5,2 percenta z 5,3 percenta v júli. Predbežné údaje za september budú zverejnené koncom týždňa, pričom trh očakáva zníženie inflácie na 4,5 percenta.
Elderson upozornil na riziko, že ceny potravín a energií v najbližších mesiacoch porastú, pričom hlavným dlhodobejším faktorom je zmena klímy.
Aj podľa Roberta Holzmanna, šéfa rakúskej centrálnej banky a člena Rady guvernérov ECB, nie je jasné, či úrokové sadzby ECB už dosiahli maximu. Vytrvalo vysoká inflácia znamená, že nemožno vylúčiť ďalšie zvyšovanie.
Holzmann uviedol pritom, že rast miezd aj zdražovanie ropy predstavujú riziko a môžu byť prekážkou pre znižovanie spotrebiteľských cien v eurozóne.
Niektorí politici tvrdia, že úrokové sadzby ECB už dosiahli svoj najvyšší bod a nemali by sa ďalej zvyšovať, keďže 20-členná eurozóna sa snaží udržať rast ekonomiky. Iní sa domnievajú, že je ešte príliš skoro na to, aby mohol byť ohlásený koniec najagresívnejšej série sprísňovania menovej politiky v histórii ECB, keďže riziká pretrvávajú.
