Ruská ekonomika síce napriek západným sankciám rastie, ale zásluhu na tom má predovšetkým zbrojný priemysel. Slabnúci rubeľ, klesajúca kúpna sila, obmedzenejší vývoz ropy a plynu a stále vyššie náklady na dovoz dávajú Rusom čoraz viac pocítiť dopady rok a pol trvajúcej vojny na Ukrajine.
Ruské médiá o tom teraz otvorene informujú, hoci štát ekonomické dáta často tají. Ďalšou témou je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, pretože migranti krajinu opúšťajú s ohľadom na ekonomické problémy a niekedy aj hrozbu odvodu, píše agentúra DPA.
Šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý pred 18 mesiacmi 24. februára 2022 začal inváziu na Ukrajinu a rozpútal turbulencie na celom svete, rád poukazuje na stále ešte solídny stav hospodárstva.
"Aktuálna rozpočtová situácia je v zásade stabilná a nepredstavuje žiadne riziká pre makroekonomickú stabilitu," povedal Putin 22. augusta. Do konca roka však očakáva dvojpercentný deficit, pretože výdavky prevýšia príjmy.
Aj západní ekonomickí experti v Moskve mienia, že krajina v podstate čelí sankčnému tlaku lepšie, než sa čakalo. Sankcie proti Rusku zaviedlo v reakcii na útočnú vojnu mnoho vlád. Ruské hospodárstvo dokonca rastie, zatiaľ čo napríklad nemecká ekonomika by tento rok podľa odhadov mala klesnúť. Západní ekonómovia tiež zdôrazňujú, že Rusko vďačí za rast predovšetkým vojnovému hospodárstvu a masívnemu navýšeniu produkcii zbraní a munície. Udržateľný rast to nie je.
Iné oblasti hospodárstva sa sťažujú na chýbajúce zákazky a predovšetkým na nedostatok investícií. Ranu ekonomike zasadilo predovšetkým zvýšenie základnej úrokovej sadzby v polovici mesiaca o 3,5 percentuálneho bodu na 12 percent, pričom menu sa aj tak stabilizovať nepodarilo, píše denník Nezavisimaja gazeta. Súčasné vysoké úroky skôr extrémne zdražujú úvery, čo zase dusí ochotu investovať.
Augustová anketa ruskej centrálnej banky ukázala, že väčšina ruských podnikov druhý mesiac po sebe znižuje výrobu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že podniky sa sťažujú na nedostatok pracovných síl - státisíce mužov vykonávajú vojenskú službu - a na logistiku dodávok. Rusko musí za devízy draho nakupovať materiál a náhradné diely.
Vzhľadom na to, že prístup z EÚ je kvôli sankciám z veľkej časti uzavretý, dováža Rusko tovar nákladne a sčasti obchádzaním sankcií cez Turecko, Gruzínsko, Kazachstan a ďalšie krajiny. Zdĺhavá doprava, dovozné clá a nevýhodné výmenné kurzy voči euru a doláru mnohé výrobky zdražujú a obmedzujú už aj tak oslabenú kúpnu silu. Miera inflácie predstavovala v júli podľa centrálnej banky 4,3 percenta.
Tento rok v lete, keď veľa Rusov odchádza na dovolenku do Turecka alebo dokonca do Španielska, je nákup devíz takmer dvakrát drahší ako pred rokom. Euro stálo 23. augusta 2022 podľa kurzu centrálnej banky 59,5 rubľa, o rok neskôr musia ľudia zaplatiť zhruba 103 rubľov.
Médiá blízke Kremľu pritom Rusov pripravujú na to, že rubeľ by mohol zostať slabý dlhšiu dobu. "Takto je teraz nastavený náš devízový trh," hovorí titulná správa týždenníka Expert o rubli. Kritizuje sa tam napríklad, že sa mena stala predmetom špekulácií na burze. "Ale v makroekonomickom ohľade nie je dôvod na paniku." Ropa je aj naďalej pomerne drahá, geopolitická situácia sa nemení, píše denník.
Zároveň je však jasné, že Rusko teraz získava výrazne menej devíz. Jednak sa kvôli západnému bojkotu a cenovému stropu znížil vývoz ropy a plynu, ale surovinová veľmoc s nimi zároveň čiastočne obchoduje v rubľoch, čo menu vlani posilňovalo. Teraz však eurá a doláre chýbajú. A pretože krajina musí viac ako 90 percent zahraničného dlhu splácať v západných menách, je nedostatok tvrdej meny viditeľný.
Podľa centrálnej banky musí Rusko vo finančnom roku, ktorý začal v apríli, do 12 mesiacov splatiť dlh vo výške zhruba 130 miliárd amerických dolárov (takmer 121,5 miliardy eur). Aj výplata dividend pre ruské firmy v zahraničí je stále v cudzích menách.
Preto sa znovu diskutuje o prísnejších kontrolách odlivu kapitálu. Podľa odhadov expertov bolo v roku 2022 z Ruska stiahnutých zhruba 243 miliárd dolárov, čo je 13,5 percenta jeho hrubého domáceho produktu.
Hlavnou témou ruských médií teraz je, že mnoho ľudí dostáva za svoje peniaze stále menej potravín. Priemerný príjem na hlavu sa v uplynulých dvoch rokoch podľa ruského štatistického úradu takmer zdvojnásobil na zhruba 48-tisíc rubľov mesačne. Po zohľadnení inflácie je však jeho dnešná kúpna sila o 6,5 percenta nižšia ako v roku 2013, vypočítala Nezavisimaja gazeta.
Odborníci tak nevidia dôvod na optimizmus, ktorý Kremeľ rád šíri. Pre "silný a rešpektovaný rubeľ", ktorý predstavuje ruskú suverenitu, je potrebné viac úsilia, cituje denník Stolypinov ekonomický inštitút. Menu by mohli stabilizovať napríklad nové požiadavky na firmy, aby povinne predávali až 90 percent svojich devízových príjmov z exportu.
Ruská centrálna banka minulý rok dočasne zakázala nákupy valút a nariadila exportérom, aby prevádzali svoje príjmy v cudzích menách na ruble. To viedlo k previsu ponuky dolárov a eur a k posilneniu rubľa. Už len samotná diskusia o možnom návrate k tomuto nástroju teraz ďalší prepad kurzu spomalila. Podľa Stolypinovho ekonomického inštitútu to však trvalo účinkovať nebude a je tu nebezpečenstvo, že sa situácia vymkne kontrole.
