Ruský vojak, ktorý po nasadení na Ukrajine trpel duševnými problémami, spáchal samovraždu, aby sa nemusel vrátiť na front. O jeho príbehu informovalo Rádio Slobodná Európa, podľa ktorého ruská vláda nerobí dosť, aby zabezpečila psychologickú starostlivosť veteránom. Tí sa bez pomoci často správajú agresívne a pijú. Experti neriešení tohto problému vidia ako „tikajúce časovanú bombu“.
VIDEO: Zábery blízko frontových línií uprostred ukrajinského tlaku na opätovné dobytie Bachmutu
Vojak Alfred Galimov z tatárskeho mesta Naberežnyje Čelny sa mal po päťmesačnej prestávke vrátiť koncom mája späť na ukrajinské bojisko. Svojich príbuzných 21. mája večer napísal SMS, či by mu nepožičala 200-tisíc rubľov - štvornásobok priemerného mesačného platu v regióne. Zvláštna žiadosť od niekoho, kto odchádza na front.
Na druhý deň ráno našli Galimovho obeseného v kúpeľni. „Návratu na front sa bál. Možno chcel peniaze na úplatok pre úradníkov, aby nemusel späť. Vedeli sme, že sa vracať nechce,“ popísala stanicu Rádio Slobodná Európa (RFE) spomínaná príbuzná, ktorá si priala zostať v anonymite.
Zatiaľ čo v Ruskom rozpútanej vojne denne pribúda na oboch stranách mŕtvych, stúpa aj počet preživších traumatizovaných strachom, ostreľovaním a násilím. Odhady počtu obetí Ruska sa rôznia, od oficiálnych dát, ktoré uvádzajú šesť tisíc padlých, cez 23 tisíc pohrebov potvrdených portálom Meduza, po odhady západných činiteľov, ktorí uvádzajú až 60 tisíc mŕtvych a 140 tisíc zranených.
„V podstate každý, kto zažil násilie, trpí určitou formou posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Týka sa to nielen tých, ktorí pocítili hrozbu smrti, ale aj tých, ktorí boli svedkami brutality,“ popísal RFE odborník na psychické traumy Erik de Soir z univerzity v holandskom Utrechte.
Podľa expertov je otázkou času, kedy sa duševné problémy veteránov stanú v Rusku, ktoré tejto otázke nevenuje dosť pozornosti, vážnym problémom.
„Predlžovanie nasadenia, nedostatočná starostlivosť o psychické zdravie počas pobytu doma na odpočinku, zlé podmienky v službe a vysoké straty – myslím, že je pravdepodobné, že to niektorých z vojakov dotlačí k samovražde,“ uviedla americká bezpečnostná analytička Dara Massicotová.
„Myslím, že Rusko v súvislosti s návratom veteránov do miest a obcí čelí tikajúce časovanej bombe. Bude musieť riešiť veľkú krízu,“ napísala v rozbore pre týždenník The Economist. Podľa nej bude táto kríza zrejme hlbšia ako po predchádzajúcich ruských vojnách v Čečensku či Afganistane.
Rusko na jar oznámilo, že spúšťa pilotný program pre navrátilcov z bojiska trpiacich PTSD, a uviedlo, že chce tiež zriadiť centrá na podporu veteránov v každej ruskej oblasti. Centrá majú ponúkať fyzickú a psychickú starostlivosť, zamestnanie aj právnu pomoc. V praxi sa ale zatiaľ mnohé nezmenilo.
„Je príliš skoro na to, aby sme mohli povedať, či to zmierni úder. Ruský zdravotný systém je už tak preťažený, a to je väčšina vojakov stále na fronte. Nemocnice sú zahltené ranenými. Mnohí z tých, ktorí prežívajú ťažkú psychickú traumu, sú prepustení bez liečby,“ uviedla Massicotová.
Galimov sa pred narukovaním živil ako doručovateľ, do armády ho vlani v lete zlákala vyhliadka na mzdu až 195-tisíc rubľov mesačne. Dva mesiace po jeho nasadení ale odštartovala masívna ukrajinská protiofenzíva a Rusko v reakcii zakázalo zmluvným vojakom odísť zo služby.
Na pauzu sa Galimov z bojiska dostal tento rok v januári. Podľa príbuzných, s ktorými stanica RFE hovorila, sa vrátil ako vymenený - reagoval výbušne, stiahol sa do seba, bolela ho hlava. „Bolo jasné, že videl hrozné veci,“ uviedla jeho príbuzná. Galimov bojoval pri Lysyčansku na východe Ukrajiny a pri Chersone na juhu.
Galimov po výbuchu prestal čiastočne vidieť na jedno oko. Napriek tomu, že sa mu videnie nezlepšilo, armádni lekári to nepovažovali za prekážku pre opätovné nasadenie. Pri päťmesačnej pauze sa Galimovovi podľa blízkych nedostalo žiadnej psychiatrickej pomoci.
Ruskí psychológovia podľa Massicotovej odhadujú, že odbornú psychologickú pomoc bude potrebovať viac ako 100-tisíc veteránov vojny na Ukrajine.
„Rusko na to nemá ani zďaleka dostatok psychiatrických zariadení,“ uviedla s tým, že prekážkou pri liečbe PTSD a ďalších problémov môže byť aj ďalšia vec: zákon. „Ruská legislatíva kriminalizuje tvrdenia, ktoré možno považovať za diskreditáciu ozbrojených síl. To by mohlo odradiť navrátivší z bojov od otvorených rozhovorov o svojich vojnových traumách,“ myslí si.
