Európska centrálna banka na svojom dnešnom zasadnutí zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na štyri percentá.
Rada guvernérov rozhodla o zvýšení úrokov ôsmykrát za sebou a naznačila možnosť ďalšieho sprísnenia menovej politiky, ktorým sa snaží vrátiť infláciu k stanovenému dvojpercentnému cieľu. ECB to uviedla v dnešnom vyhlásení. Depozitná sadzba, teda tá, za ktorú si môžu banky u inštitúcie bezpečne uložiť prebytočné peniaze, sa zvýšila o štvrť percentuálneho bodu na 3,50 percenta. Je tak na najvyššom bode od roku 2001.
Analytici podľa agentúry Reuters zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu očakávali a s ďalším rastom úrokov v rovnakom rozsahu počítajú aj v júli. ECB začala so zvyšovaním úrokov v júli 2022. Minulý mesiac však zvyšovanie sadzieb spomalila na štvrť percentuálneho bodu. Ani rekordné zvýšenie úrokov od júla však nedokázalo dostať infláciu k dvojpercentnému cieľu.
Inflácia sa už niekoľko mesiacov znižuje vďaka nižším cenám energií a rekordnému rastu úrokov. Zostáva však naďalej vysoká, v máji v eurozóne klesla na 6,1 percenta, čo je viac ako trojnásobok cieľa Európskej centrálnej banky. Tiež očistená inflácia, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny potravín a energií, ešte len začína so spomalením. ECB teraz očakáva, že inflácia zostane nad jej cieľom až do roku 2025.
"Proinflačné tlaky síce zmierňujú klesajúce ceny energií, ale odolná ekonomika si zatiaľ dokázala s vyššími sadzbami poradiť a napriek faktu, že ekonomika eurozóny skončila v technickej recesii, reálne dôkazy recesie nevidíme," uviedol pre ČTK analytik XTB Štěpán Hájek.
Americká centrálna banka v stredu na záver dvojdňového stretnutia svojho menového výboru nechala podľa očakávania základnú úrokovú sadzbu bez zmeny v rozmedzí 5,00 až 5,25 percenta. Vo výhľade však naznačila, že do konca tohto roka sa úroky pravdepodobne zvýšia ešte o pol percentuálneho bodu.
