Švajčiarski investori s americkými dlhopismi by utrpeli straty. Čínskym továrňam dodávajúcim elektroniku do Spojených štátov by sa mohol zastaviť prísun objednávok. Firmy na Srí Lanke by sa nemohli ďalej opierať o dolár ako o alternatívu k národnej mene. Aj takéto dôsledky by podľa agentúry AP mohla priniesť platobná neschopnosť americkej vlády. V dnešnom článku opisuje, že takýto scenár by zďaleka nepoškodil len americkú ekonomiku.
Špekulácie o potenciálnych problémoch sa množia v čase, keď americkému Kongresu dochádza čas na navýšenie zákonného limitu pre zadlženie USA. Vláde by bez tohto kroku mohli peniaze na splácanie záväzkov dôjsť do dvoch či troch týždňov a americká ministerka financií Janet Yellenová varuje, že dopady by boli globálne. Avšak vývoj možno veľmi ťažko predpovedať, keďže USA sa zatiaľ do platobnej neschopnosti nikdy nedostali.
Zdá sa, že dôsledky by boli dramatickejšie, ak by sa spory týkajúce sa zvýšenia dlhového stropu vliekli aj po vypuknutí krízovej situácie. Hlavný ekonóm poradenskej spoločnosti Moody’s Analytics Mark Zandi uviedol, že za takéhoto scenára "žiadny kút globálnej ekonomiky nebude ušetrený".
Nervozita je podľa AP daná tým, aká veľká časť finančných aktivít sa opiera o dôveru, že Spojené štáty budú svoje záväzky vždy splácať. Americké dlhopisy sú dlhodobo považované za veľmi bezpečnú investíciu a tvoria základ globálneho obchodu. Vo svete sú využívané na zabezpečenie pôžičiek, ako poistka bánk proti stratám alebo ako spôsob, akým môžu centrálne banky uložiť svoje devízové rezervy.
"Platobná neschopnosť by mohla otriasť trhom s dlhom ministerstva financií v objeme 24 biliónov dolárov, paralyzovať finančné trhy a začať medzinárodnú krízu," píše AP. Ďalším faktorom je potom svetová dominancia americkej meny: Doláre predstavujú podľa Medzinárodného menového fondu 58 percent všetkých rezerv zahraničných mien centrálnych bánk vo svete.
Dolár má takú dôveru, že obchodníci v niektorých krajinách ho požadujú namiesto platieb v národných menách. Príkladom je Srí Lanka, ktorú sužuje vysoká inflácia a prepad domácej meny, srílanskej rupie. Alebo Libanon, kde za problémy s infláciou mnohé obchody a reštaurácie vyžadujú od zákazníkov doláre. Denník The Washington Post minulý týždeň v analýze možného vývoja napísal, že dlhšia platobná neschopnosť USA by v takýchto krajinách mohla prehĺbiť nestabilitu, zatiaľ čo ekonómovia sa obávajú výrazného rozšírenia skupiny krajín "utápajúcich sa v dlhoch".
Podľa Zandiho by náraz USA na dlhový strop mohol paradoxne vyústiť do posilnenia dolára, aspoň krátkodobého, pretože investori by "nevedeli, kam ísť inam, ako kam idú vždy, keď príde kríza". Obchodovanie s dlhopismi by však pravdepodobne bolo ochromené, uvádza AP. "Ak bude z akéhokoľvek dôvodu poškodená dôveryhodnosť (dlhopisov), otrase to celým systémom... a malo by to obrovské dopady na globálny rast," povedal Maurice Obstfeld, niekdajší hlavný ekonóm MMF a analytik Petersonovho ústavu pre medzinárodnú ekonomiku.
Už súčasné riziko vyvoláva podľa WP na finančných trhoch znepokojenie. Denník pripomenul, že keď sa USA platobnej neschopnosti priblížili v roku 2011, ratingová agentúra Standard & Poor ‘s znížila rating amerického dlhu, čo vyvolalo prepad ceny akcií a v konečnom dôsledku podľa Vládneho kontrolného úradu (vyšetrovací orgán Kongresu; pozn. red) stálo daňových poplatníkov viac ako miliardu dolárov na zvýšenej cene pôžičiek.
Katastrofické scenáre môžu zákonodarcovia v Kongrese stále odvrátiť. Republikánska väčšina v Snemovni reprezentantov však odmieta schváliť dodatočné zadlžovanie USA, ak demokrati na čele s prezidentom Joom Bidenom nepristúpia na výrazné škrty vo vládnych výdavkoch a ďalšie ústupky. Rokovania medzi dvoma stranami pokračovali aj dnes.
