Slovensko ide prvýkrát do úradníckej vlády. Vo vašom prípade je to už takmer presne 10 rokov, čo vás prezident Miloš Zeman vymenoval za premiéra českej úradníckej vlády. A to po demisii premiéra Petra Nečasa v súvislosti s aférou okolo jeho dlhoročnej spolupracovníčky Jany Nagyovej. Ako ste v tom čase vnímali vašu novú pozíciu?
Situácia bola vtedy u nás mimoriadna v tom, že išlo o zásah orgánov činných v trestnom konaní na Úrade vlády v najbližšom okolí premiéra. Viedlo to k demisii premiéra, a preto padla celá vlády a do hry sa dostal prezident republiky. Ten mal právo vymenovať ďalšiu vládu. Situácia bola o to ťažšia v tom, že parlament bol veľmi dezintegrovaný, podobne ako teraz u vás. Žiadna výrazná väčšina sa nečrtala. Najväčšia strana ODS bola po danej afére dole, jej reputácia v spoločnosti bola silno narušená. Prezident Zeman preto zvolil cestu úradníckej vlády. My sme už s podobnými kabinetmi mali skúsenosti hneď dvakrát. Jozef Tošovský viedol dočasnú vládu v roku 1998, keď sa rozpadla koalícia na čele s Václavom Klausom. Potom sme mali úradnícku vládu viac ako rok, a to po páde vlády Mirka Topolánka, keď premiérske kreslo prevzal Jan Fischer.
Čo nasledovalo, keď vám prezident zveril mandát?
Vláda sa musí uchádzať o dôveru poslancov. Dôveru sme nedostali asi o tri až štyri hlasy. Našťastie sa podarilo týmto tlakom donútiť parlament, aby si skrátil volebné obdobie. Parlament bol rozpustený a bolo jasné, že na jeseň budú predčasné voľby. Tie viedli k sformovaniu novej koalície na čele s premiérom Bohuslavom Sobotkom z ČSSD. Ministrom financií sa stal Andrej Babiš z ANO.
Na Slovensku sa špekuluje o tom, že Ľudovít Ódor je rešpektovaný ekonóm, je viceguvernérom Národnej banky Slovenska a tera...
