Úrad pre verejné obstarávanie vám začiatkom apríla dal pokutu za to, že ste prevádzku autobusovej dopravy na roky 2020 až 2022 zadali priamo firme Georga Trabelssieho SAD Žilina a spoločnosti Arriva Liorbus. Vy ste tvrdili, že je to nezákonné a absurdné. Prečo?
Pokuta je určite absurdná. Je bezprecedentne najvyššia, o akej kedy úrad rozhodol. Zároveň sme boli jediní, ktorí v tom čase reálne obstarávali autobusovú dopravu, a boli sme prví, čo prelomili bariéru dodatkovania zmlúv, ktoré neboli uzavreté na základe verejného obstarávania. Smernica Európskej únie, ktorá káže súťažiť autobusové linky, je v platnosti od roku 2014. Odvtedy sa staré zmluvy uzatvorené bez súťaže nemôžu dodatkovať, no napriek tomu sa tak dialo, a to bez zábran.
Nakoniec ste však dodatky tak či tak podpísali. Odôvodnili ste to časovou tiesňou, do ktorej ste sa dostali...
Nie, dodatky sme nepodpisovali. Išlo o nové zmluvy, ktoré sme aj súťažili. Pri rokovaní o západných regiónoch však dopravca odmietol rokovať o týchto zmluvách. Museli sme začať jednať o návrhu, ktorý pripravil on. Ešte pred začatím obstarávania v roku 2018 nás hlavne jeden z dopravcov veľmi intenzívne atakoval s tým, aby sme podpísali dodatok.
Tým, že sme chceli ísť v zmysle zákona, začali sme s oznámením, a to okamžite ako sme nastúpili na úrad. V decembri 2017 som nastúpila a vo februári 2018 sme zverejnili oznámenie o pripravovanej súťaži v Európskom vestníku. Súťaž sme v zmysle zákona mohli vyhlásiť až po uplynutí ročnej lehoty od zverejnenia oznámenia.
Mali sme rok na prípravu všetkých podkladov na jej spustenie. Z toho dôvodu vnímame tvrdenie o tom, že sme začali so súťažou neskoro, ako nekorektné a nezákonné. Rozhodnutia úradu boli robené spôsobom, akoby priamemu rokovaniu o zmluve nič nepredchádzalo, a zdôrazňujú len to, že sme zadali linky priamo. Je to veľké zavádzanie. Robili sme nespočetne veľa krokov, aby sa obstarávanie ukončilo štandardným spôsobom.
Spomenuli ste, že jeden z dvoch uchádzačov vás intenzívne atakoval. Kto to bol?
