Nedávne parlamentné voľby vo Fínsku priniesli dve veľké prekvapenia. Tým prvým bol neúspech sociálnodemokratickej premiérky Sanny Marinovej, ktorej strana skončila až na treťom mieste. Tým druhým bol výsledok šéfky pravicovej Strany Fínov, Riikky Purraovej - jej strana sa umiestnila v tesnom závese za víťaznými konzervatívcami.
Zároveň žiadny z kandidátov nezískal toľko preferenčných hlasov ako ona: bolo ich 42 589. To zodpovedá štvrtému najvyššiemu výsledku vo fínskych dejinách. Pre porovnanie, premiérka Marinová, mnohými označovaná ako „rocková hviezda fínskej politiky“, ich mala na konte 35 623.
Na čele Strany Fínov stojí 44-ročná Purraová už dlhšie ako rok a pol a dokázala ju skonsolidovať, takže už príliš nepripomína svojho predchodcu, niekdajších populistických Pravých Fínov. Tí kedysi úspešne oslovovali nespokojných voličov zo všetkých kútov politického spektra, nechýbali medzi nimi ani radikáli či islamofobovia. Zásluhou toho získali až 19 percent hlasov voličov a neskôr to dokonca dotiahli do vlády, aby sa však krátko na to rozpadli.
Na rozdiel od nich Strana Fínov trochu ubrala na razancii. Už neodmieta členstvo v Európskej únii ani v eurozóne. Avšak ich hlavná téma v podobe boja proti migrácii zostala. Purraová chce obmedziť prílev nekvalifikovaných cudzincov, ktorí vykonávajú zle platenú prácu a sú závislí od štátnej pomoci. „Nevadí nám, keď k nám bude chcieť niekto prísť pracovať, ak si vystačí s tým, čo zarobí,“ povedala pred voľbami pre fínsky verejnoprávny rozhlas YLE.
Zároveň však dáva najavo, že je realistka a uvedomuje si, že nie všetko, s čím išla do volieb, sa tiež môže plne premietnuť do politickej praxe.
Ďalšou témou, ktorú páli Purraovú na prstoch, je politika ochrany klímy. Záväzok, že sa Fínsko najneskôr v roku 2035 stane klimaticky neutrálny, nepovažuje za rozumný a chce ho presunúť až na rok 2050.
Zásadným bodom v politickej agende šéfky Strany Fínov je šetrný štát. Počas pandémie koronavírusu kritizovala vládu končiacu premiérky Marinovej za vysoké výdavky v podobe najrôznejších podpôr. Aj kvôli tomu vzrástol verejný dlh Fínska ďaleko vyššie, než v prípade ostatných severských štátov. Purraová už tiež naznačila, kde chce škrtať: v kultúre, rozvojovej pomoci a životnom prostredí.
Svojmu aktuálnemu úspechu vďačí vyštudovaná politologička najmä sociálnym sieťam, predovšetkým aplikácii TikTok. Krátkymi videami, ktoré tam uverejňovali, dokázali osloviť mladých voličov. Že je medzi nimi obľúbená, naznačili už výsledky predchádzajúcich volieb nanečisto medzi školákmi a stredoškolskými študentmi – ak by záležalo iba na nich, predstihla by Strana Fínov konzervatívcov a sociálnych demokratov a skončila by prvá.
Purraová teraz chce bojovať o účasť v budúcej fínskej vláde. Jej šance nie sú vôbec malé. Nápadne často zdôrazňuje potrebu dať do poriadku verejné financie, čo je hlavná téma volebného víťaza, šéfa konzervatívcov Petteriho Orpa.
Jej strana už vyslala signál aj smerom do zahraničia. Pár dní po voľbách oznámila, že v Európskom parlamente opustí euroskeptickú frakciu Identita a demokracia.
Namiesto toho sa chce vrátiť k Európskym konzervatívcom a reformistom, ku ktorým patria okrem iného europoslanci ODS a ktorých predsedníčkou je talianska premiérka Giorgia Meloniová. Strana Fínov svoje rozhodnutie odôvodňuje zmenenou geopolitickou situáciou po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. To vraj vyvoláva potrebu spolupráce s tými, ktorí dôsledne obhajujú hodnoty západnej civilizácie.
Praví Fíni sa mimochodom už v minulosti ako jedni z mála v ich krajine vymedzovali voči Ruskej federácii.
