Vlády velmocí a štátov na Blízkom východe majú zamotanú hlavu. Dá sa tomu ešte zabrániť, alebo je to už prakticky nevyhnutné, že islámská regionálna mocnosť, považovaná na Západe za jedného z najhorších sponzorov terorizmu, ovládne najničivějšiu zbraň, akú kedy ľudstvo vymyslelo?
Čas kvapkajúc odtieka a neistota rastie.
Hoci Teherán bez prestania opakuje, že sa na nič podobné nechystá, padajú rôzne termíny, ako možno ďaleko, prípadne blízko, je Islamský štát od krajne nebezpečného miľníka, ktorý by prepísal mocenské siločiary nielen v jednej z najmenej stabilných oblastí planét. Americký generál Mark Milley, predseda zboru náčelníkov štábov, hovorí, že je to reálné do troch mesiacov, pokiaľ by se tak v Teheráne rozhodli. „Dnes by im trvalo asi dvanásť dní, aby získali štiepny materiál na jednu bombu,“ uviedol v americkom Kongrese námestník ministra obrany Colina Kahla.
Odkiaľ sa tieto odhady vzali, či ide iba o veštenie z krištáľovej koule, alebo sa opierajú o neverejné zistenie tajných služieb, to nevieme. Ak by však boli reálne, musí Západ, ktorý je teraz s Iránom na kordy, biť na poplach. A nielen Západ. Nebola by to totiž dobrá správa pro nikoho, teda s výnimkou samotných iránskych ajatolláhov ich plánov.
Svetový poriadok je už teraz natoľko rozkolísaný, že jadrová bomba v rukách iránskeho režimu by mu mohla zasadiť smrtiacu ranu.
Teraz známe fakty: Nedávná správa Mezinárodnej agentury pro atómovú energiu (MAAE) naznačila, že Irán obohatil malé množstvo uránu na 83,7 percenta, čo už je takmer koncentrácia potrebná na jadrovú bombu. Irán tvrdí, že išlo o „nezamýšlaný výkyv“, teda o nezámerné nahromadenie v odstredivkách používaných k separácii izotopov. Už koncom minulého roka sa objavili údaje MAAE, že Irán začal v podzemnom jadrovom komplexe pri meste Natanz vyrábať urán obohatený na šesť percent.
„Irán je latentná jadrová moc,“ tvrdí bádateľ a spisovateľ Ali Akbar Dareini, ktorý o iránskom jadrovom programe napísal niekoľko kníh. „To znamená, že má technologické kapacity na výrobu jadrových zbraní, pokiaľ k tomu dôjdu politické rozhodnutia,“ dodal.
Podľa bezpečnostných analytikov toto definitívne rozhodnutie režimných špičiek doteraz nepadlo. Skutočnosť, že ak by chcel, zbraň hromadného ničenia by získal, je však sama o sebe krajne znervózňujúca.
Čo sa s tým teda dá robiť? A môže ešte medzinárodné spoločenstvo vôbec niečo urobiť?
Keď sa americký prezident Joe Biden ujal úradu, bol odhodláný resuscitovať jadrovú dohodu s Iránom z roku 2015, ktorú jeho predchodca Donald Trump v roku 2018 jednostranne vypovedal, hoci s výhradami fungovala. Biden menoval zvláštného vyslanca, aby otvoril nové rokovania s Teheránem a ďalšími mocnostmi – Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Britániou. Rozhovory však k ničomu neviedli, dnes sú v štádiu hybernácie.
Americká administratíva naznačuje, že snaha o záchranu dohody teraz nie je jej prioritou. Iránska podpora Rusku v jeho ničivej vojne na Ukrajine a jeho brutálnom potlačení domácich protivládnych protestov veci tiež nijak nepomohli.
Irán síce roky tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne na mierové účely, málokto mu však verí. V Teheráne tiež poukazujú na fatwu, ktorú vraj vydal na jadrové zbrane najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, v ktorej sú označené za „haram“, teda z náboženského hľadiska za zakázané.
Mezinárodné spoločenstvo vo vzťahu k iránskému jadrovému programu viditeľne tápa. Teherán je pod tvrdými sankciami a tlak ho ženie do náruče Ruska a Číny, s ktorými vytvára novú „protizápadnú osu“. O obnovu jadrových rozhovorov ani on žiadny veľký záujem nejaví.
Ako teda k nemu pristupovať? Cukor alebo bič? Uvolniť sankcie alebo naopak ešte pritvrdiť? Takmer každý radí niečo iné.
Washington tvrdí, že Iránu vlastníctvo jadrových zbraní v žiadnom prípade nedovolí, prezident Biden však zároveň dodáva, že použitie vojenských síl je až posledná možnosť. Vývoj v Iráne bedlivo sleduje aj Izrael, ktorý už v minulosti vybombardoval irácky jadrový reaktor Osirak či v roku 2007 zničil jadrový reaktor v Sýrii a hrozí úderom i na iránskej pôde.
Má to však háčik. Irán sa z vyššie uvedených izraelských útokov poučil, svoje jadrové zariadenie rozmiestnil po celej zemi a často aj deväťdesiat metrov hlboko v skalnom podzemí. Zničiť ich by teda nebolo nič jednoduchého. Rad izraelských i amerických činitelov navyše pripúšťa, že taký útok by jadrový pokrok Iránu maximálne zabrzdil, ale nezastavil. V skutočnosti by mohol Teherán motivovať k ešte rýchlejšiemu pokračovaniu. A teraz, babo raď.
