Odkedy sa u nás platí papierovými bankovkami?
Na našom území sa papierová mena objavila v roku 1762 za vlády Márie Terézie, boli to takzvané bankocetle, ktoré vydávala Viedenská mestská banka (poslovenčené slovo cetel je z nemeckého slova zettel, lístok či ceduľka, pozn. red.). Vydali ich v hodnote 12 miliónov zlatých. Ešte to neboli plnohodnotné bankovky, ale skôr cenné papiere, no už mali aj charakter platidla, dali sa s nimi platiť napríklad dane. Bankocetle boli kryté striebornými mincami konvenčnej meny, ktoré za ne banka získala ako bezúročnú pôžičku od súkromných osôb. Aby sa zvýšila dôvera v papierové platidlá, tak ich po stiahnutí z obehu verejne pálili v peci.
Na minciach boli zvyčajne znázornení panovníci. Bolo to tak aj na prvých papierových bankocetliach?
Nie. Na minciach – vtedy bola hlavná minca toliar, v medzinárodnom obchode obľúbené zlaté kremnické dukáty – boli obrazy panovníka a štátny znak. Ale na vydávanie bankocetlí poverila vláda súkromnú banku. Fyzické osoby ich ani nemuseli prijímať, takže napríklad u mäsiara sa s nimi zaplatiť veľmi nedalo. Kvôli ich vysokej hodnote išlo o platidlá určené takmer výhradne majetným. Povinnosť prijímať ich mali iba štátne pokladnice. Napriek tomu boli medzi ľuďmi veľmi obľúbené, lebo bolo omnoho pohodlnejšie nosiť vo vrecku pár papierikov namiesto mešca mincí, ktoré boli ešte aj zložito štruktúrované a bolo ich treba prerátavať. Na diaľkový obchod alebo na prenos väčších súm boli bankocetle veľmi vhodné.
Nakoniec aj tak zanikli?
Tretia emisia z roku 1785 už mala inflačný charakter a značne presiahla úradne deklarovaných 20 miliónov zlatých. Počas Francúzskej revolúcie a protinapoleonských bojov išlo do obehu čoraz viac bankocetlí, v roku 1811 ich bolo v obehu vyše miliardy, bol vyhlásený štátny bankrot a bankocetle vymieňali za anticipačné listy. Tak, ako boli spočiatku bankocetle obľúbené a hodnotné, odrazu sa stali takmer bezcenným papierom.
Bankocetle sa zachovali? Sú aj na Slovensku, alebo ich všetky spálili?
Po vrátení do banky ich likvidovali, mnohé sú známe len ako vzory z úradných vyhlášok o ich vydaní, ale niektoré sa zachovali, môžete ich vidieť napríklad v Múzeu mincí a medailí v Kremnici.
