Dr. Oetker oznámil, že po 30 rokoch na Slovensku zastavuje výrobu. Ako koniec vnímate? Pracujete vo firme celé toto obdobie.
Aby som uviedol veci do kontextu, závod bol na tomto mieste dlhé roky predtým ako súčasť štátneho koncernu Slovenské škrobárne a liehovary. Po revolúcii v roku 1991 bol sprivatizovaný a dnes ho vlastní firma Tate & Lyle. Už vtedy sa tento výrobca škrobu zamýšľal nad tým, čo s tamojšou produkciou požívatín. Nemali záujem s touto výrobou a predajom pokračovať. Našťastie, aj v záujme zachovania pracovných miest to prevzala firma Dr. Oetker. Ja som tu predtým pracoval, a tak som plynule prešiel do novej firmy, pričom som dostal príležitosť túto spoločnosť na Slovensku a v Česku vybudovať.
Zatvorenie závodu v Boleráze ste vysvetľovali obmedzením kapacitných možnosti prenajatého objektu. Presun výroby nepripadal do úvahy?
Budova bola postavená v roku 1962, čiže si asi viete predstaviť, ako bola konštruovaná. Prispôsobená bola dobe a výrobkom, ktoré sa tam v tom čase vyrábali. Objekt je v strede iného výrobného komplexu. Nebolo možné ho kúpiť. Jednoducho sme ho prevzali do nájmu.
Takže budova bola v zlom stave...
Áno. Zainvestovalo sa do nej a upravila sa tak, aby vyhovovala našim požiadavkám. Toto trvalo ďalších 30 rokov. Do výroby v cudzej budove sme tlačili milióny eur, aby sme z nej vyťažili maximum. Tak to šlo až do roku 2019. Avšak v prvom pandemickom roku sa naplno odhalili problémy.
Zvýšila sa požiadavka na výrobu, museli sme robiť v noci i cez víkendy a bola to veľká komplikácia. Nielen v rámci kapacity, ale aj kvôli skladovaniu výrobkov, surovín či obalov. Zvyšovali sme počet zamestnancov. Narazili sme na priestorové problémy a tak ďalej. Jej nedostatky nás začali tlačiť k múru. Napriek tomu sme hľadali ďalšie možnosti, ako by sme sa s tým mohli vyrovnať.
Napríklad?
