Bezpečnostná rada OSN bude v sobotu hlasovať o obrane lodí v Hormuzskom prielive
Hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN o rezolúcii týkajúcej sa obrany lodí v Hormuzskom prielive bolo zo dneška preložené na sobotu, napísal server BBC s odkazom na hovorcu OSN. O odklade hlasovania podľa neho rozhodli členovia rady. Americký prezident Donald Trump medzitým dnes na svojej sociálnej sieti uviedol, že s "trochou viac času pôjde otvoriť Hormuzský prieliv, vziať ropu a zarobiť imanie".
Návrh rezolúcie, predloženej Bahrajnom, má viesť k schváleniu "obranných prostriedkov" k ochrane lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.
Iránska diplomacia podľa agentúry AFP na iniciatívu ostro zareagovala. "Akýkoľvek provokatívny krok zo strany agresorov a ich podporovateľov, vrátane Bezpečnostnej rady OSN, ohľadom situácie v Hormuzskom prielive, situáciu iba skomplikuje," uviedol iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí.
Návrh rezolúcie má podporu šiestich štátov Perzského zálivu a Jordánska a podľa agentúry AP bolo jeho znenie zmiernené. V záverečnom návrhu nie je obsiahnutý variant útočných vojenských akcií, pretože odstránenie tejto formulácie požadovali Rusko, Čína a Francúzsko, ktoré majú v BR OSN právo veta.
Americký prezident Trump medzitým dnes na svojej sociálnej sieti polemizoval o tom, že by sa dal Hormuzský prieliv čoskoro otvoriť, išlo by "vziať ropu" a zarobiť na tom imanie. "Bol by to gejzír pre celý svet," dodal Trump pričom príspevok zakončil troma otáznikmi a podpisom.
Šéf Bieleho domu pritom svoje úvahy o tom, ako sa zmocniť iránskej ropy nezverejnil prvýkrát. Minulú nedeľu v rozhovore s denníkom Financial Times (FT) vyhlásil, že by si Spojené štáty mohli "vziať" iránsku ropu, pričom spomenul Venezuelu, ktorej ropný priemysel chcú USA spravovať po "neurčitú dobu" po tom, čo americká komanda na Trumpov pokyn v januári uniesla venezuelského prezidenta.
Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zapálili regionálny konflikt. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Irán tiež blokuje Hormuzský prieliv, kadiaľ bežne prechádza zhruba pätina svetovej produkcie ropy a približne tretina skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zvyšuje ceny ropy na medzinárodných trhoch.