Svet zažíva čínsky elektrošok. Po nadvláde petroštátov prichádza nová éra na čele s Pekingom

Termín elektroštát v sebe nesie podľa analytikov Noaha Gordona a Daevana Mangalmurtiho dva odlišné, hoci prepojené významy.

Prvý sa týka produkcie a exportu tzv. čistých technológií, ktoré u zatiaľ bezkonkurenčnej Číny tvorili v roku 2024 viac ako desať percent jej HDP, teda asi 1,9 bilióna dolárov. To sa vyrovná napríklad výkonu celej austrálskej ekonomiky.

Čína to s obnoviteľnými zdrojmi energie myslí vážne​

Podľa správy spoločnosti Ember zo septembra 2025 Čína investovala do čistej energie 625 miliárd dolárov, čo je asi tretina všetkých celosvetových investícií do tohto odvetvia.

Koncept elektroštátu sa však tiež snaží popísať, do akej miery sa konkrétna ekonomika elektrifikuje a v priemysle, doprave či domácnostiach nahrádza spaľovacie procesy elektrickými alternatívami.

Opäť je nutné upozorniť na Čínu: podiel elektriny na konečnej spotrebe energie tam vzrástol na približne 30 percent, takže v tomto ukazovateli predbehla Spojené štáty aj EÚ a vyrovnala sa Japonsku.

Čína a životné prostredie

Čínu k elektrotransformácii motivovali dôvody environmentálne, bezpečnostné i geopolitické - od už neúnosného a spoločenský konsenzus ohrozujúceho znečistenia mestských aglomerácií cez pre rastúcu veľmoc neprijateľnú závislosť na  fosílnych palivách a ich nevypočítateľných dodávateľoch až po odvážnu víziu prvenstva v zelených technológiách, ktorá by sa mohla rýchlo preklopiť aj do geopolitickej dominancie regionálnej, či dokonca svetovej.

Možno asi najzásadnejším hýbateľom bola však gigantická spoločenská transformácia Číny, kedy sa napríklad medzi rokmi 1949 a 2019 do miest a ich aglomerácii presunulo 800 miliónov ľudí a 90 percent čínskeho bytového fondu bolo postaveného až po roku 1990.

Čínska slučka sa sťahuje. Taiwan odvracia hrozbu invázie aj prehlbovaním spolupráce na výrobe čipov (ANALÝZA)

Ako argumentuje politický ekonóm Adam Tooze, ktorý koncept elektroštátu teraz popularizuje a uvádza do širšieho spoločenského diskurzu, premena Číny na elektroštát je výsledkom cielenej, dlhodobej a agresívnej štátnej stratégie.

Čínsky prístup k environmentalizmu je hlboko autoritársky a technokratický: nejde o hnutie vychádzajúce zdola, ale o celočínsky projekt straníckej a štátnej moci, ktorá si dokáže vynútiť, aby sa jej podriadili všetky prírodné zdroje a začlenili sa doň všetky spoločenské vrstvy a národnostné skupiny.

Energetické a environmentálne plánovanie je tak v Číne neoddeliteľne späté s upevňovaním moci nad oblasťami ako Tibet či Sin-ťiang pomocou výstavby obrích hydroprojektov, respektíve budovania vysokonapäťového elektrického vedenia.

Koncepcia elektroštátu je podľa Toozeho tiež úzko spätá s osobou čínskeho prezidenta a vodcu Komunistickej strany Číny Si Ťin-pchinga a ním propagovaného ideologického konceptu dvoch hôr (liang-šan-lun), podľa ktorého sú „zelené vody a zelené hory rovnako cenné ako hory zlata a striebra“ a ktorý ospravedlňuje a vysvetľuje m...