Slovensko prehralo dva spory v Štrasburgu. Za chyby pri domácom násilí a väzbe mladistvej zaplatí tisíce eur

Slovensko porušilo ľudské práva v dvoch prípadoch týkajúcich sa trestných konaní. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo štvrtok 22. januára 2026 vyhlásil príslušné rozsudky. O verdiktoch informoval Dalibor Skladan z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti.

Súd v Štrasburgu konštatoval porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade J. S. proti Slovenskej republike, ako aj v prípade Kováčová proti Slovenskej republike.

Prílišný formalizmus pri domácom násilí

Prvý prípad sa týkal sťažnosti ženy (J. S.), ktorá tvrdila, že štátne orgány zlyhali pri vyšetrovaní a stíhaní domáceho násilia zo strany jej vtedajšieho manžela.

Hoci ESĽP uznal, že polícia pri vyšetrovaní zhromaždila značné množstvo dôkazov a páchateľa rýchlo obžalovala, problém nastal na súdoch. Európsky súd slovenským justičným orgánom vytkol prílišný formalizmus. Podľa rozsudku vnútroštátne súdy nepreukázali dostatočné povedomie o špecifikách domáceho násilia a okolnosti prípadu neanalyzovali z pohľadu rodovo podmieneného násilia.

Súd v Štrasburgu kritizoval aj dĺžku konania. Proces pred slovenskými súdmi trval viac ako sedem rokov, čo sťažovateľku udržiavalo v stave neistoty. Oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu bol dvakrát zrušený, pričom po prvom zrušení trvalo vyhlásenie nového rozsudku takmer päť rokov.

ESĽP dospel k záveru, že Slovensko si nesplnilo povinnosti podľa článku 3 Dohovoru, ktorý zakazuje zlé zaobchádzanie. Sťažovateľke priznal 16-tisíc eur ako nemajetkovú ujmu a 2 500 eur na náhradu nákladov. Námietku o diskriminácii súd odmietol ako zjavne nepodloženú.

Mladistvá vo väzbe s dospelými

Druhý prípad, Kováčová proti Slovenskej republike, sa týkal väzby mladistvej dievčiny. Tá bola v máji 2019, vo veku 16 rokov, vzatá do väzby v súvislosti s trestným stíhaním pre vraždu kamaráta, ktorý zomrel na následky rezných a bodných poranení.

Sťažovateľka namietala neodôvodnenosť väzby, v ktorej strávila viac ako rok a pol, pričom bola umiestnená v zariadeniach pre dospelých. ESĽP v tomto prípade konštatoval porušenie článku 5 odsek 3 Dohovoru pre nedostatok relevantných dôvodov na jej pretrvávajúce držanie za mrežami.

Štrasburský súd slovenským orgánom vyčítal, že náležite neanalyzovali riziko pokračovania v trestnej činnosti a nezvážili alternatívu, či sťažovateľka nemohla byť umiestnená do zariadenia pre mladistvých páchateľov. Väzba tak bola založená na dôvodoch, ktoré ESĽP nepovažoval za primerané a dostatočné vzhľadom na vek obvinenej.

Sťažovateľke bola priznaná nemajetková ujma vo výške 2 100 eur a náhrada nákladov vo výške 3 240 eur. Ostatné námietky týkajúce sa podmienok vo väzbe súd zamietol.