Izrael schválil ďalších 19 židovských osád na okupovanom Západnom brehu
Izrael schválil ďalších 19 židovských osád na ním okupovanom Západnom brehu Jordánu, čím sa počet ním uznaných osád na tomto území za tri roky zvýšil na 69. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie izraelského ministra Becalela Smotriča.
"Návrh ministra financií Becalela Smotriča a ministra obrany Israela Kaca na vyhlásenie a uznanie 19 nových osád v Judei a Samarí bol schválený vládnym bezpečnostným kabinetom," oznámil Smotrichov úrad. Použil pritom biblické označenie pre Západný breh, používané v Izraeli pre toto územie najčastejšie krajnou pravicou, ku ktorej patrí Smotrič aj Kac.
"V praxi blokujeme vznik teroristického palestínskeho štátu. Budeme aj naďalej rozvíjať, stavať a osídľovať krajinu našich predkov," povedal dnes Smotrič.
Izraelská koaličná vláda Benjamina Netanjahua výstavbu židovských osád na Západnom brehu dlhodobo podporuje, hoci je z hľadiska medzinárodného práva nelegálne. Smotrič tiež vlani vyhlásil, že tento rok bude rokom, keď Izrael presadí suverenitu nad celým Západným brehom.
Izrael obsadil Západný breh Jordánu spolu s východným Jeruzalemom a Pásmom Gazy za šesťdňovej vojny v roku 1967. Podľa skorších návrhov v mierových rokovaniach, ktoré sú od roku 2014 zamrznuté, mal Západný breh a Pásmo Gazy tvoriť súčasť budúceho palestínskeho štátu. Na Západnom brehu teraz žijú skoro tri milióny Palestínčanov a zhruba pol milióna Židov.
Izraelské bezpečnostné zložky tiež vykonávajú v táboroch na Západnom brehu už mnoho rokov razie proti palestínskym radikálom, pri ktorých ale zomierajú aj nevinní civilisti.
Začiatkom tohto roka izraelská armáda do razií nasadila prvýkrát po mnohých rokoch aj tanky a vyhnala z domovov desaťtisíce Palestínčanov. Izraelské buldozéry pri tom ničia domy aj miestnu infraštruktúru.
Situácia na Západnom brehu sa zhoršila s nástupom poslednej Netanjahuovej vlády v decembri 2022, v ktorej sú aj krajne pravicoví ministri, ktorí otvorene hovoria o anexii Západného brehu.
Razie izraelskej armády a násilnosti židovských radikálnych osadníkov na tomto území výrazne zosilneli po 7. októbri 2023, keď palestínskeho teroristického hnutia Hamas z Pásma Gazy napadlo Izrael, ktorý v odvete začal rozsiahlu vojenskú operáciu v Gaze.
Hamas sa ujal vlády v Pásme Gazy v roku 2007 po niekoľkodňovej vojne s hnutím Fatah, ktorého líder Mahmúd Abbás stojí na čele palestínskej autonómie. Tá vznikla na základe mierových dohôd z Osla z 90. rokov a má sídlo v Ramalláhu na Západnom brehu, kde má obmedzenú správu nad jeho časťami.