Belgický premiér opäť odmietol použitie ruských aktív pre Ukrajinu
Belgický premiér Bart De Wever v liste zaslanom predsedníčke Európskej komisie potvrdil pokračujúci odpor svojej krajiny k použitiu zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine, napísal bruselský portál Politico.
Väčšina aktív sa nachádza práve v Belgicku, pretože tam má sídlo depozitár cenných papierov Euroclear. Komisia pritom chcela práve v týchto dňoch celý proces posunúť dopredu a predložiť priamo právny návrh, po čom členské štáty EÚ dlho volali.
Vyjednávací prostriedok
Európska komisia už skôr predložila členským štátom tri spôsoby, ako môžu finančne podporiť Ukrajinu. Za najúčinnejší variant označila šéfka komisie Ursula von der Leyenová práve reparačnú pôžičku založenú na zmrazených ruských aktívach v Európe. Komisia sa pritom snaží o to, aby sa dohoda o tejto pôžičke dosiahla už počas decembrového summitu EÚ.
Belgický premiér už na októbrovom summite vyjadril obavy z možných právnych rizík. "Ak bude potrebné peniaze vrátiť, každý členský štát sa na tom musí podieľať," uviedol vtedy s tým, že o prípadné riziko sa musia podeliť všetky krajiny EÚ.
V posledných dňoch rástli nádeje, že by De Wever mohol svoj postoj zmeniť, ak by mu Európska komisia v návrhu ponúkla určité právne záruky.
List zo štvrtkového večera ale ukázal ďalší odpor voči plánu, uviedlo Politico. V nadväznosti na svoje predchádzajúce námietky v ňom belgický premiér argumentoval okrem iného aj tým, že plán komisie by mohol zablokovať mierovú dohodu na Ukrajine.
Naopak, ak sa plán EÚ neuskutoční, ruské aktíva by namiesto toho mohli byť použité ako vyjednávací prostriedok na privedenie Moskvy k rokovaciemu stolu, uviedol De Wever.
De Wever má množstvo výhrad
Hoci väčšina krajín pôžičku podporuje, De Wever má stále množstvo výhrad. "V prípade, že Rusko nakoniec nebude oficiálne vyhlásené za porazenú stranu, čo je veľmi pravdepodobné, bude, ako história ukázala v iných prípadoch, oprávnene žiadať o vrátenie svojich suverénnych aktív," pokračoval belgický premiér v liste.
Zopakoval tiež, že pôžička by vyvolala chaos na finančných trhoch EÚ a vystavila by daňových poplatníkov v únii povinnosti splatiť celú sumu, ak by boli aktíva vrátené Rusku.
Namiesto využitia ruských rezerv De Wever navrhuje, aby Európska komisia v roku 2026 vydala spoločné dlhopisy vo výške 45 miliárd eur, ktoré by pokryli finančné potreby Ukrajiny. Tento nápad je však medzi väčšinou vlád EÚ nepopulárny, pretože zahŕňa použitie peňazí daňových poplatníkov.
Belgický premiér tiež zopakoval svoj tradičný postoj a uviedol, že s pôžičkou bude súhlasiť len vtedy, ak sa vlády dohodnú na okamžitom splatení celej sumy v prípade, že Rusko aktíva získa späť. "Nebudem súhlasiť, kým tieto záruky nepodpíšu členské štáty," napísal De Wever.