Globálna produkcia vína tento rok mierne vzrástla, zostala však pod priemerom. Je za tým aj klimatická zmena
Globálna produkcia vína v tomto roku mierne vzrástla po tom, ako vlani klesla na najnižšiu úroveň od roku 1961 v dôsledku klimatickej zmeny. No aj napriek nárastu zostala produkcia vína podpriemerná, už tretí rok po sebe, keďže vinice čelili extrémnemu a nestálemu počasiu. Uviedla to Medzinárodná organizácia pre vinič a víno. Správa pochádza z AFP a Reuters.
Podľa prvých odhadoch OIV na základe predbežných údajov z 29 krajín, ktoré predstavujú 85 percent svetovej produkcie, tohoročná globálna produkciu vína dosiahne 232 miliónov hektolitrov.
Klimatická zmena
To je o tri percentá viac ako v roku 2024, kedy bola zaznamenaná najhoršia ročná produkcia v tomto odvetví od roku 1961. Napriek zvýšeniu je očakávaná tohoročná produkcie stále o sedem percent nižšia ako päťročný priemer.
„Ak sa pozriete na príčiny nižšej produkcie za uplynulé tri roky, najviac k tomu prispela klimatická zmena, ktorú sme pozorovali na oboch pologuliach,“ povedal riaditeľ OIV John Barker.
„Niektoré regióny zažili horúčavy a sucho a potom prívalové dažde alebo nečakané mrazy. Skutočnosť, že takéto javy vidíme už tretí rok po sebe, je dosť zarážajúca,“ dodal.
Európa zaznamenala v roku 2025 nárast produkcie o dve percentá na 140 miliónov hektolitrov, čo je pod jej viacročným priemerom. Francúzsko však vykázalo najmenšiu úrodu od roku 1957 a produkcia Španielska klesla na 30-ročné minimum, zatiaľ čo Taliansko si vďaka priaznivým poveternostným podmienkam opäť získalo pozíciu najväčšieho svetového producenta vína s nárastom o osem percent.
Produkcia vína
USA, štvrtý najväčší producent vína na svete, by mali podľa odhadu vyrobiť 21,7 milióna hektolitrov vína, o tri percentá viac ako v roku 2024, ale výrazne pod historickými maximami a o deväť percent menej, ako je päťročný priemer.
Produkcia na južnej pologuli sa po troch rokoch poklesu po sebe tento rok zvýšila o sedem percent, na čele s Južnou Afrikou, Austráliou, Novým Zélandom a Brazíliou, ktoré vykompenzovali pokles produkcie v Čile o desať percent. Ale zároveň je produkcia na južnej pologuli päť percent pod priemerom, uviedla OIV.
Obmedzený rast globálnej produkcie vína by mal pomôcť stabilizovať zásoby v čase slabého dopytu na vyspelých trhoch aj klesajúcej spotreby v Číne a pretrvávajúcej neistoty v globálnom obchode, uviedol Barker.
„Nízka produkcia môže byť pre jednotlivých výrobcov a regióny veľmi náročná, ale z makroekonomického hľadiska je to pozitívum, pretože to skutočne zabezpečuje, že produkcia a spotreba sú viac-menej zosúladené,“ skonštatoval.
Globálna spotreba vína v predchádzajúcich rokoch neustále klesala a v minulom roku dosiahla najnižšiu úroveň za viac ako 60 rokov, a to 214,2 milióna hektolitrov, podľa údajov OIV.
OIV svoje odhady aktualizuje neskôr v tomto roku.