O hazarde bez emócií

Keby existoval fiktívny minister financií, musel by na sklonku každého roka napísať minimálne tri ďakovné listy. Prvý fajčiarom, druhý požívačom alkoholických nápojov a tretí milovníkom hazardných hier. Všetky tieto skupiny vďaka svojím nerestiam cez spotrebné a iné príslušné dane vytrvalo futrujú štátnu kasu. Navyše ani veľmi nešomrú, keď sa ich „nerestné“ dane a odvody zvyšujú. Ideálni daňoví poplatníci.

Hazard je typická „negatívna externalita“. Skoro nikto ju nepodporuje a nechce. Mestá a obce ju vyháňajú aj cez referendá. Hráči však napriek tomu ročne prestávkujú okolo 1,5 miliardy eur. Kumulatívne s „nelegálom“ to bude aj viac.