Pokladom z archívu dáva nový život: Aj stredoveké listiny môžu prežiť ďalšie stáročia, hovorí reštaurátorka

Ktoré materiály skôr degradujú? Tie súčasné alebo tie stáročné?

Také sa dnes už nevyrába – tento povzdych je relatívne častý, v prípade reštaurátorov však nejde o nejaký spomienkový optimizmus alebo idealizáciu. Stáročné materiály sú často veľmi trvácne. Ich odolnosť vyplýva aj z kvality surovín a výrobných techník v minulosti. Zloženie papiera sa v dejinách zásadne menilo, ten starší bol zložený z bavlnených alebo ľanových vlákien, ktoré obsahovali predovšetkým celulózu a bol oveľa odolnejší a trvácnejší. Asi v polovici 19. storočia ho nahrádza drevitý papier s inou chemickou štruktúrou, ktorý obsahuje lignín, rôzne aditíva, bielidlá, plnivá, ktoré sa časom rozkladajú. Novšie dokumenty nás vytrápia často viac než tie spred stáročí.

Aký dokument prešiel vašimi rukami naposledy?

Momentálne reštaurujem stredoveké odpustkové listiny z polovice 15. storočia aj s ich pečaťami, čo sú krásne a jedinečné umelecké diela. Odpustkové listiny sa vydávali v mene pápeža a znamenali úplné odpustenie zločinov, prípadne určovali isté úľavy pre previnilca. Súčasne reštaurujem matričnú knihu zo Zlatých Moraviec z 18. storočia. Zápisky o narodeniach, sobášoch a úmrtiach vznikali medzi rokmi 1721 a 1777.

Čo najstaršie ste počas svojej kariéry reštaurovali?

Sú to práve tieto stredoveké listiny, vo svojej kariére som sa vďaka nim posunula v čase o približne dve storočia. Mojím rekordom bolo dovtedy 17. storočie, konkrétne knižné väzby z fondu Hlavného komorsko-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici z roku 1690, jediné dochované svedectvá o baníckej a hutníckej činnosti z danej lokality a obdobia.