Líder junty v Mali schválil zákon, ktorý mu umožní neobmedzený prezidentský mandát

Šéf junty v africkom Mali Assimi Goïta dnes podpísal zákon, ktorý mu umožní neobmedzený prezidentský mandát, píše agentúra AFP. Zákon už minulý týždeň odsúhlasilo vedenie vojenského režimu, zostával tak už len Goïtov podpis, aby sa tak stal novým prezidentom krajiny.

Mandát je Goïtovi udelený na päť rokov, možno ho predlžovať tak dlho, "kým je to potrebné", a to bez volieb. Zákon tak Goïtovi umožňuje štát na čele tejto západoafrickej krajiny najmenej do roku 2030.

"Prezident dohliada na Ústavou a Chartou prechodu krajiny. Plní funkcie hlavy štátu počas piatich rokov, ktoré možno predlžovať tak dlho, ako bude potrebné, až do obnovenia mieru v krajine," stojí v novom predpise.

Malijská armáda uskutočnila puč v auguste 2020, keď zvrhla prezidenta Ibrahima Boubacara Keïtu a viceprezidentom sa stal veliteľ armády Assimi Goïta.

V máji 2021 potom armáda zvrhla dočasného prezidenta Bah Ndawa a predsedu prechodnej vlády Moctara Ouaneho a Goïta sa stal dočasným prezidentom.

Znenie zákona však nevylučuje, že líder junty môže vládnuť aj kratší čas, ak "budú splnené podmienky na usporiadanie transparentných prezidentských volieb". Goïta sľuboval, že rok po puči zorganizuje voľby. Tento sľub však nikdy nesplnil. Tento rok v máji tiež vojenský režim rozpustil všetky politické strany.

Mali a okolité krajiny sa od roku 2012 stretávajú s útokmi radikálnych islamistických skupín. Frustrácia z neschopnosti štátnej moci účinne islamistom čeliť prispela k radu vojenských prevratov v regióne.

Mali sa po dvoch pučoch odvrátilo od skorších západných partnerov a začalo sa vojensky aj politicky orientovať na Rusko. Predvlani v krajine skončila mierová misia Spojených národov MÍNUSMA, v ktorej slúžili vojaci z viacerých európskych krajín. Svojich vojakov z bývalej kolónie úplne stiahla aj Francúzsko. V krajine naopak na pozvanie junty pôsobila ruská žoldnierska Wagnerova skupina, v súčasnosti niekedy označovaná Africa Corps.