NATO sa vydáva cestou bujnejúcej militarizácie, znie z Kremľa

Severoatlantická aliancia sa vydáva cestou bujnejúcej militarizácie a potrebuje Rusko na to, aby ospravedlnila nárast výdavkov na zbrojenie. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

V Haagu sa dnes začne sledovaný dvojdňový samit NATO, ktorého ústrednou témou bude zvyšovanie výdavkov na obranu, ale tiež podpora Ukrajiny napadnutej Ruskom.

Generálny tajomník Mark Rutte v pondelok potvrdil, že sa aliancia na samite zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Teraz je záväzok vo výške dvoch percent HDP.

"Aliancia sa sebavedome vydáva cestou bujnejúcej militarizácie. Európa ide cestou bujnejúcej militarizácie. Taká je realita, ktorá nás obklopuje," povedal novinárom Peskov.

Uviedol tiež, že "funkcionári NATO" pre odôvodnenie cieľa vydávať na zbrojenie päť percent HDP potrebujú Rusko vykresliť ako "pekelníka a monštrum".

Výdavky na obranu medzi členskými krajinami NATO zažívajú výrazný nárast v súvislosti s plošnou inváziou na Ukrajinu, ktorú Rusko začalo vo februári 2022. Najmä štáty takzvaného východného krídla aliancie vyjadrujú obavy, že ich Rusko môže v nasledujúcich rokoch vojensky napadnúť. Moskva - tak ako predtým v prípade Ukrajiny - odmieta, že by mala v pláne útočiť.

Rusko podľa odhadov Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) v roku 2024 vydalo na armádu 149 miliárd dolárov, čo je o 38 percent viac ako v roku 2023. Suma predstavuje 7,1 percenta ruského HDP a 19 percent všetkých vládnych výdavkov.