Rozpočtová rada ku konsolidácii: Štát by mal začať šetriť aj v sociálnej oblasti, napríklad pri 13. dôchodku
Štát by mal začať šetriť aj v sociálnej oblasti, najmä na položkách ako 13. dôchodok či daňový bonus na dieťa, ktoré sa javia v súčasnosti ako menej adresné. Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, čo znamená, že na stabilizáciu dlhu potrebuje prijať počas najbližších rokov opatrenia rádovo v sume takmer päť miliárd eur. Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, keď sa využívalo najmä zvyšovanie daňových príjmov, je tak prirodzene témou hľadanie úspor na strane výdavkov,“ uviedla rozpočtová rada.
Vzhľadom na veľkosť konsolidácie bude musieť vláda okrem odporúčaného zefektívňovania bežnej prevádzky verejnej správy a výdavkov v zdravotníctve zvážiť aj šetrenie v sociálnej oblasti.
V súvislosti so zefektívňovaním verejných financií v sociálnej oblasti by mohlo dôjsť k adresnosti sociálnych výdavkov. Adresnosť by sa tak mohla týkať dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia, ktorý tvorí aktuálne 4,3 miliardy eur. Ide napríklad o daňový bonus na dieťa, príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo ďalšie plošné dávky ako prídavky na deti a 13. dôchodok.
„Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky. Súčasný systém sa tak javí menej adresný vzhľadom na príjmy rodín,“ spresnila rozpočtová rada.
Z analýzy vyplýva, že na 30 percent najvyšších príjmových rodín vynakladá štát 1,1 miliardy eur, čo je len o niečo menej ako 1,4 miliardy eur na tie s nízkymi príjmami.
Rodinné dávky ako celok podľa rady viac pomáhajú nízkopríjmovým rodinám a s rastom príjmov rodín ich vplyv klesá. „Sú teda adresnejšie ako napríklad 13. dôchodok, ktorý nepomáha tým najchudobnejším, ale zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín rovnako bez ohľadu na ich úroveň riadneho dôchodku. Adresnosť neznamená nevyhnutne radikálne škrty, môže mať rôzne podoby tak, aby nárok na transfery zohľadňoval vopred definované princípy,“ dodala.