Róbert Ondrejcsák: Dôsledky tejto zahraničnej politiky sa dotknú občanov, ich peňazí a životnej úrovne
Kde sa v momentálnej geopolitickej situácii nachádza Slovensko a čo pre zahraničnopolitické smerovanie znamená politika na štyri svetové strany – v rámci nej aj napríklad nedávna návšteva Roberta Fica v Moskve?
„Z tých štyroch svetových strán tam chýba akurát juh, sever a západ, čiže vyzerá to tak, akoby sme boli v rámci EÚ jediný štát, ktorý tam nemá svoje zastúpenie. Samozrejme, vyvoláva to veľmi negatívne reakcie, či už v rámci Únie, alebo NATO. Slovensko je v súčasnosti dosť izolované a, žiaľ, rýchlo sa mení aj náš imidž v očiach našich spojencov,“ hovorí Róbert Ondrejcsák.
Čo z toho však konkrétne vyplýva pre bežných Slovákov a ako to majú pochopiť? „Keď sa niečo pokazí v zahraničnej politike, nemá to okamžitý vplyv, ale prejavuje sa to postupne. V konečnom dôsledku budeme chudobnejší, menej bezpeční a zastaví sa naše približovanie k EÚ,“ dodáva diplomat s tým, že dôsledky sa budú týkať občanov, ich peňazí a ich životnej úrovne.
A to v čase, keď sa radikálne mení európska bezpečnostná architektúra. Budúcu podobu Európy ovplyvňuje viacero faktorov, medzi nimi pokračujúca ruská invázia na Ukrajine, postoj USA voči Európe a väčšie zameranie na indo-pacifickú oblasť.
„Tretím a veľmi dôležitým trendom je, že štáty Únie konečne pochopili, že musia vziať do svojich rúk zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a črtajú sa nové podoby a formy spolupráce. A Slovensko v tomto vlaku nie je, to je ten najväčší problém, na ktorý upozorňujem. Pretože teraz sa diskutuje o tom, ako má EÚ vyzerať, a my to nebudeme môcť ovplyvniť,“ zdôrazňuje.
Pokiaľ ide o konkrétnu spoluprácu, napríklad poľský premiér Donald Tusk a francúzsky prezident Emmanuel Macron podpísali novú medzištátnu dohodu o posilnení spolupráce a priateľstve, ktorá okrem iného obsahuje vzájomné bezpečnostné záruky.
Poľsko tvrdí, že buduje najsilnejšiu armádu v Európe preto, aby bolo spojencom pre všetkých, ktorí ju budú potrebovať, a tiež informoval, že podobná dohoda sa plánuje aj so Spojeným kráľovstvom.
Ministri obrany piatich hlavných európskych vojenských mocností – Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska – budú v piatok 16. mája v Ríme rokovať o podpore pre Ukrajinu, ale aj o spôsoboch posilnenia európskej obrany.
Čo sa týka štátov susediacich s Ruskom, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko uviedli, že plánujú vystúpiť z Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín v dôsledku vojenskej hrozby zo strany svojho oveľa väčšieho suseda. Švédsko, Fínsko, Nórsko a Litva plánujú posilniť svoje obranné kapacity v oblasti Baltského mora spoločným nákupom bojových vozidiel CV90.
V tejto situácii britský premiér Keir Starmer nariadil aktualizáciu plánov na obranu Británie v reakcii na rastúce obavy z potenciálneho priameho vojenského útoku Ruska. Aktualizovaný plán bude zahŕňať scenáre, v ktorých na kritickú infraštruktúru zaútočia rakety, kybernetické útoky a dokonca aj jadrové hlavice. Na vojnu pripravujú svojich občanov aj ďalšie krajiny. Nakoľko je to reálne? Na túto a ďalšie otázky v podcaste A predsa sa točí odpovedá Róbert Ondrejcsák.