Nová ofenzíva Izraela v Gaze bude intenzívnejšia. Podľa Netanjahua dôjde k presunom obyvateľstva
Nová izraelská ofenzíva v Pásme Gazy bude intenzívnou vojenskou operáciou zameranou na porážku Hamasu. Podľa agentúry Reuters to povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu v dnes zverejnenom videu na sieti X.
Neupresnil však, akú veľkú časť palestínskeho územia izraelská armáda obsadí. Uviedol však, že dôjde k presunom tamojšieho obyvateľstva.
Presunutie obyvateľstva
"Obyvateľstvo bude kvôli jeho vlastnej bezpečnosti presunuté," cituje Reuters Netanjahua, podľa ktorého izraelskí vojaci nepôjdu do Pásma Gazy, aby sa potom stiahli. "Zámer je presne opačný," dodal.
Izraelský bezpečnostný kabinet, ktorého členom je Netanjahu a niekoľko ministrov, v noci na dnešok jednomyseľne schválil plán na rozšírenie vojenských operácií v Pásme Gazy.
Plán "bude okrem iného zahŕňať dobytie Pásma Gazy a držanie územia a presun obyvateľstva Pásma Gazy kvôli jeho ochrane na juh", povedal podľa agentúry AFP nemenovaný izraelský činiteľ zástupcom médií.
Ofenzíva bude podľa vyhlásenia hovorcu izraelskej armády "zahŕňať rozsiahly útok a presun väčšiny obyvateľstva za účelom ich ochrany v oblasti vyčistenej od Hamasu". Armáda podľa neho bude postupovať rovnako ako v Rafahu, meste na juhu Pásma Gazy, kde zničila všetku infraštruktúru Hamasu a oblasť vyhlásila za nárazníkovú zónu, píše server The Times of Israel.
Strach zo slova okupácia
Izraelská armáda sa z Pásma Gazy nestiahne, aj keď sa dosiahne ďalšia dohoda o rukojemníkoch, povedal podľa denníka The Guardian izraelský minister financií Becalel Smotrič stanicu Channel 12. "Konečne budeme Pásmo Gazy okupovať. Prestaneme sa báť slova okupácie," povedal Smotrič.
Izrael 18. marca prerušil prímerie uzavreté s teroristickým hnutím Hamas v januári a obnovil svoje pozemné vojenské operácie a vzdušné údery v Pásme Gazy. Z približne 30 percent palestínskeho územia už izraelská armáda vytvorila nárazníkové zóny, ktoré úplne ovláda.
V októbri 2023 začal Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na útok hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.
Od začiatku vojny bolo v Pásme Gazy podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva spravovaného Hamasom zabitých najmenej 52 535 Palestínčanov, píše agentúra WAFA.
Pri dvoch prímeriach na jeseň roku 2023 a tento rok bolo vymenených stovky rukojemníkov za palestínskych väzňov držaných Izraelom. Hamas a jeho spojenci stále zadržiavajú 59 rukojemníkov, z ktorých podľa poznatkov izraelskej armády zostáva nažive len 24.
Vyšetrovacia komisia
Netanjahu vo videu zopakoval, že súhlasí s vytvorením osobitnej vyšetrovacej komisie, ktorá by vyšetrila útok zo 7. októbra 2023, avšak až po porážke Hamasu. "Potom budeme vyšetrovať. A musí sa to vyšetriť na všetkých úrovniach vedenia," cituje premiéra server The Times of Israel.
Netanjahu v minulosti vytvorenie takejto komisie opakovane odmietal s tým, že najprv musí skončiť vojna v Pásme Gazy. Podľa niektorých hlasov vrátane členov izraelskej opozície či príbuzných izraelských rukojemníkov sa tak snaží čo najdlhšie udržať pri moci.
Na vytvorenie komisie ho v minulosti vyzvala aj izraelská generálna prokurátorka Gali Baharavová-Miaraová. Vo februári zverejnila izraelská armáda závery svojho vnútorného vyšetrovania, podľa ktorého bol útok zo 7. októbra "úplným zlyhaním", kedy armáda nedokázala ochrániť izraelských civilistov.
Veľká časť izraelskej spoločnosti však dlhodobo požaduje vyšetrovanie možných chýb či zlyhaní aj na úrovni politického vedenia krajiny.