Zbraň proti Putinovi

Na pozadí turbulentného vývoja na Ukrajine či v USA sa trochu stráca správa, že rumunská volebná komisia zmietla zo stola kandidatúru proruskej europoslankyne Diany Šošoacaovej pred májovými opakovanými prezidentskými voľbami. Stop tak dostal už druhý kandidát otvorene podporovaný Kremľom. V hre – aspoň nateraz – zostáva líder krajne pravicovej nacionalistickej opozície.

Politické otočky v Rumunsku sú neklamným signálom, že demokratická Európa zatiaľ len hľadá nástroje, ako sa v rámci pravidiel právneho štátu vyrovnať s narastajúcou silou a vplyvom ruskej hybridnej armády, ktorá nemalou mierou prispela k rekordným ziskom ultrapravicovej AfD v Nemecku a zrejme i návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. 

Ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi sa zjavne milióny dolárov investované do propagácie svojich čiernych koňov na sociálnych sieťach vyplácajú – v celom západnom svete sa exponenciálne rozširuje piata kolóna, ktorá namiesto šéfa Kremľa označuje za diktátora a hlavného iniciátora krvavého konfliktu u našich východných susedov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hovorí sa, že krízové časy si vyžadujú silných lídrov. Zdá sa, že Európa momentálne takých má – francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa všetkého získa v osobe budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza rovnocenného partnera do tandemu, ktorý bude viesť Európsku úniu vo vyostrujúcom sa súboji s Putinom a očividne aj s Trumpovou Amerikou. Spoza Lamanšského prielivu im zdatne konkuruje britský premiér Keir Starmer. 

S touto trojicou lídrov sa Ukrajina zrejme nemusí príliš obávať, že by v boji proti Rusom zostala sama. Otázka je, či Európa dokáže nájsť účinnú zbraň proti Putinovým trollom ešte pred voľbami francúzskeho prezidenta o dva roky, v ktorých si chuť na Elyzejský palác robí parížska spojka Kremľa Marine Le Penová. 

Odpoveď na to, či bude táto zbraň v súlade s liberálnou demokraciou, nám možno už o dva mesiace dajú Rumuni.