Klimatický expert pre HN: Najdôležitejšie projekty Green Dealu zlyhali, dohoda EÚ potrebuje obrovský reštart

Do akej miery využíva Európska únia vedecké údaje vo svojej environmentálnej politike? Zohľadňujú sa pri nastavovaní klimatických cieľov exaktné dáta viac než pocity?

Položili ste mi viacvrstevnú otázku a ja sa ju pokúsim rozdeliť na niekoľko segmentov. Vždy keď sa zapojím do nejakej diskusie a niekto povie, že má exaktné dáta, tak sa ho spýtam, odkiaľ pochádzajú. Ja s dátami robím a veľmi dobre si uvedomujem jednu vec – exaktné sú výlučne vtedy, keď vieme, s akými dátami vôbec pracujeme. Vieme, ako vznikajú, ako sa upravujú, transformujú a následne publikujú. Ak tento proces nepoznáme, tak o tých dátach nevieme nič – asi len toľko, ako kedysi v športke, keď vylosovali povedzme číslo 47. Je to číslo, ktoré pre mňa nemá doslova žiaden príbeh.

Poznajú teda európski politici príbeh emisných dát? 

Som na veľkých pochybách, či vôbec áno. Keď sa však bavíme o exaktných dátach spojených s emisiami, tak v Európskej únii máme niekoľko základných problémov. Predovšetkým nie je jasne definované pravidlo, ktorý zdroj emisných dát používa Únia pre aký typ rozhodovania.

Ktoré zdroje sa používajú?

Pri odpovedi na túto otázku pôjdem troška do hĺbky, takpovediac o poschodie nižšie. V EÚ sa používajú dva hlavné zdroje dát o emisiách. Jedným z nich je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý sa vytvoril popri Parížskej klimatickej dohode. Práve on definuje metodiku a pravidlá výpočtu emisných dát. Tu treba pripomenúť azda len to, že tieto dáta sa nemerajú, ale vypočítavajú pomocou štatistických metód. Takže keď sa na to pozrieme z európskeho hľadiska, máme tu rámec UNFCCC, kde má každý štát svoju národnú autoritu. Tieto dáta následne preberá Európska environmentálna agentúra.