Astronóm Galileo Galilei bol jedným z prvých ľudí, ktorí identifikovali Neptún ako vesmírny objekt, no na základe jeho pomalého pohybu predpokladal, že ide o hviezdu. Podľa súhrnu napísaného výskumníkmi z University of St. Andrews v Škótsku asi o dvesto rokov neskôr, v roku 1846, francúzsky astronóm Urbain Jean Joseph Le Verrier vypočítal približnú polohu Neptúna štúdiom gravitačne vyvolaných porúch v pohyboch Uránu.
Podivný ľadový svet. Urán má jedinečný sklon a extrémne ročné obdobia, ktoré trvajú dve dekády
V tom istom čase Le Verrier vypočítal existenciu Neptúna, rovnako ako anglický astronóm John Couch Adams. Títo dvaja vedci nezávisle od seba prišli s takmer identickými matematickými predpoveďami o existencii Neptúna. Le Verrier potom o svojich výpočtoch informoval svojho kolegu, nemeckého astronóma Johanna Gottfrieda Galleho, a Galle a jeho asistent Heinrich d‘Arrest potvrdili Le Verrierove predpovede pozorovaním a identifikáciou Neptúna cez ďalekohľad v jeho observatóriu v Berlíne.
Rovnako ako Zem, aj Neptún má skalnaté jadro, no má oveľa hustejšiu atmosféru, ktorá znemožňuje existenciu života, ako ho poznáme. Astronómovia sa stále snažia zistiť, v akom bode je planéta taká obrovská, že môže v tejto oblasti nazbierať veľa plynu, čo sťažuje alebo znemožňuje existenciu života, uvádza portál Space.com.
Oblaková pokrývka planéty má obzvlášť živý modrý odtieň, ktorý je čiastočne spôsobený zatiaľ neidentifikovanou zlúčeninou a výsledkom absorpcie červeného svetla metánom v prevažne vodíkovo-héliovej atmosfére planéty. Štúdiom oblakov na plynnom obrovi vedci dokázali vypočítať, že deň na...
