Únia musí dospieť a pripraviť sa na Trumpovu rušivú politiku, tvrdí líder nemeckej CDU
Európska únia musí vzhľadom na výzvy vo svete dospieť, stať sa samostatnejšou a akcieschopnejšou, vyhlásil dnes Friedrich Merz.
Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) je podľa prieskumov verejnej mienky najvážnejším kandidátom na budúceho nemeckého kancelára. Predpokladom toho, aby EÚ mohla hrať opäť silnejšiu úlohu vo svete, je podľa Merza návrat Nemecka k hospodárskemu rastu.
V Nemecku sa 23. februára budú konať predčasné parlamentné voľby, na ktoré sa politické strany intenzívne pripravujú. Zástupcovia bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je sesterskou stranou Merzovej CDU, posledné tri dni rokovali v kláštore Seeon neďaleko Mníchova. Práve na záver rokovania, ktoré dnes navštívil, Merz hovoril.
Európa a Nemecko sa podľa predsedu CDU musia pripraviť na "rušivé rozhodnutia" nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil to deň po tlačovej konferencii vo floridskom sídle Mar-a-Lago, na ktorej budúci šéf Bieleho domu okrem iného nevylúčil použitie vojenského či ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu či Grónska a hovoril tiež o možnom pripojení Kanady k USA.
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie tiež vyzval, aby prudko zvýšili svoje výdavky na obranu a dávali na ňu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).
"Európa musí byť samostatnejšia a akcieschopnejšia," povedal Merz. Dodal, že ale naďalej počíta so spoluprácou s USA a Britániou. Merz sa dnes vyslovil tiež za vyššie výdavky Nemecka na obranu, ktoré ale musia byť zamerané na skutočné potreby armády, nie na abstraktné percentá. "Či sú to dve, tri alebo päť percent, je v zásade irelevantné, rozhodujúce je, že urobíme to, čo je potrebné, aby sme sa ubránili," povedal.
Debata o obrannom rozpočte sa v Nemecku vedie nielen kvôli Trumpovej výzve, ale aj kvôli nedávnemu návrhu ministra hospodárstva za Zelených Roberta Habecka, aby sa armádne výdavky zvýšili na 3,5 percenta HDP. Podľa záväzku z roku 2014, ktorý sa Nemecku podarilo dosiahnuť po prvý raz len vlani, by krajiny NATO mali na obranu vydávať najmenej dve percentá HDP.