Prevozom rakvy s telom zosnulého prezidenta USA Jimmyho Cartera z jeho rodného mesta Plains v štáte Georgia sa v sobotu začala séria smútočných rozlúčkových podujatí, ktoré vyvrcholia 9. januára vo Washingtone štátnym pohrebom. Správa pochádza z agentúry AP.
Súčasťou rozlúčkového turné bude aj zastávka na rodinnej farme, či jazda kolóny popred cintorín, kde sú pochovaní Carterovi rodičia, a zastávka pred budovou Kapitolu v hlavnom meste štátu Georgia - Atlante, kde Carter pôsobil ako senátor a neskôr ako guvernér.
Miestom rozlúčky bude i sídlo nadácie Carter Center, ktorú s manželkou Rosalynn založili v roku 1982. Táto nadácia sa špecializuje na prevenciu konfliktov, obranu demokracie a otázky verejného zdravia na celom svete.
Verejnosť si zosnulého prezidenta bude môcť v Atlante uctiť od soboty 19:00 miestneho času do utorka 06:00, keď rakvu s telom letecky prevezú do Washingtonu, kde ju vystavia v budove Kapitolu. Carter bude 13. bývalým prezidentom, ktorému sa dostane tejto pocty - prvým bol Abraham Lincoln, zavraždený v roku 1865.
Vo štvrtok 9. januára rakvu prevezú z Kapitolu do Národnej katedrály, kde sa uskutoční štátny pohreb, pričom hlavným rečníkom bude prezident USA Joe Biden.
Svoju prítomnosť na tomto obrade oznámil aj Bidenov nástupca, republikán Donald Trump. Očakáva sa aj účasť žijúcich bývalých prezidentov USA Billa Clintona, Georgea W. Busha a Baracka Obamu.
Po štátnom pohrebe vo Washingtone rakvu s telom letecky prevezú do štátu Georgia, kde Cartera pochovajú po boku manželky Rosalynn, ktorá zomrela v roku 2023 vo veku 96 rokov. Carterovci v manželstve prežili 77 rokov.
Na Carterovu počesť sú štátne vlajky v USA spustené na pol žrde, a to počas 30 dní vrátane 20. januára, keď sa koná Trumpova inaugurácia.
Tento prejav úcty voči Carterovi však Trumpa rozladil, uviedla agentúra AP. V piatok totiž zverejnil status, v ktorom napísal, že vlajky na pol žrde "nikto nechce vidieť a žiadny Američan z toho nemôže mať radosť".
Kritizoval aj svojich demokratických oponentov za to, že sa zo situácie "tešia". Na otázku, či by Biely dom mohol toto rozhodnutie zvrátiť alebo prehodnotiť, hovorkyňa Joea Bidena Karine Jean-Pierreová v piatok počas svojej každodennej tlačovej konferencie odpovedala stručným "nie".
Carter bol prezidentom USA v rokoch 1977-81. Vybudoval si imidž mierotvorcu, ktorého odhodlanie bolo v roku 2002 korunované Nobelovou cenou za mier.
