O situácii na Ukrajine rokovali v telefonickom hovore ministri zahraničia Ruska a Švajčiarska. Oznámila to dnes na svojom webe ruská diplomacia, podľa ktorej jej šéf Sergej Lavrov svojmu švajčiarskemu náprotivku Ignaziovi Cassisovi v stredu povedal, že je nezmysel dávať Moskve ultimáta. Vyjadrenie Bernu zatiaľ nie je k dispozícii. Vojnu na Ukrajine rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi.
Lavrov podľa ruského vyhlásenia Cassisovi podrobne vysvetlil postoj Moskvy k riešeniu ruskej vojny proti Ukrajine a pripomenul júnové vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, keď šéf Kremľa stanovil podmienky pre možné vyjednávanie.
"Bola zdôraznená neprípustnosť rozšírenia NATO na východ, ktorá sa stala jednou z hlavných príčin súčasného stavu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Putin v júni ako podmienky mierových rokovaní požadoval, aby sa Kyjev vzdal ambície pripojiť sa k Severoatlantickej aliancii a aby ukrajinské jednotky opustili štyri územia na východe krajiny, ktoré teraz invázne vojská čiastočne okupujú. Ukrajina požiadavky odmietla; ich prijatie by sa podľa nej rovnalo kapitulácii.
"Vo svetle pokusov Bernu presadiť myšlienku urovnania na základe ´formulky V. Zelenského ‘ poukázala ruská strana na to, že je absolútne nezmyselné spoliehať sa na predkladanie Moskve akýchkoľvek ultimát, na ktorých sa v rámci riešenia ukrajinskej krízy v zákulisí dohodli Západ a Kyjev," uvádza ďalej ruská diplomacia vo evidentnom odkaze na desaťbodový mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ten ho predstavil už v roku 2022 a hovorí sa v ňom okrem iného o stiahnutí všetkých ruských jednotiek z ukrajinského územia či opätovnom potvrdení hraníc Ukrajiny z doby po rozpade ZSSR.
V polovici tohto júna sa vo Švajčiarsku konal prvý mierový summit, na ktorom sa zúčastnili Ukrajinci a desiatky zahraničných predstaviteľov, chýbalo na ňom však Rusko.
Ďalšiu konferenciu by chcel Zelenskyj už za účasti zástupcov Moskvy. Ruské vyhlásenie neuvádza, či Lavrov a Cassis hovorili o ďalšom summite, ale podotýka, že Švajčiarsko je "jednou z krajín prejavujúcich záujem o prispenie k urovnaniu konfliktu". Diplomati spolu hovorili podľa Moskvy na žiadosť Bernu.
Agentúra AFP telefonické rokovania označila za vzácny dialóg medzi ruským a západným predstaviteľom od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, keď sa Západ postavil na stranu napadnutej krajiny, ktorú podporuje, zatiaľ čo s Ruskom výrazne obmedzil kontakty.
Mrazivé vzťahy odvtedy panujú tiež medzi Moskvou a Bernom. Tradične neutrálne Švajčiarsko uvalilo - podobne ako iné západné krajiny - na Rusko sankcie.
Rusko vojensky napadlo susednú krajinu 24. februára 2022. Ukrajina z časti svojich území invázne vojská vytlačila, ale v posledných mesiacoch jej jednotky na východe krajiny pod ruským tlakom ustupujú.
V Kyjeve aj mnohých európskych krajinách panujú obavy z ďalšieho prístupu Spojených štátov, kde sa 20. januára chopí moci Donald Trump, ktorý sľúbil konflikt rýchlo ukončiť. Končiaca administratíva prezidenta Joea Bidena je najdôležitejším podporovateľom Kyjeva v jeho obrane proti ruskej agresii.
