Cenovo dostupné elektromobily pre masy by mohli konečne doraziť v roku 2025. Nemecký kancelár Olaf Scholz a minister hospodárstva Robert Habeck z končiacej spolkovej vlády však zmenšujú tlak na automobilový priemysel, aby znížil emisie oxidu uhličitého. O to dôležitejšia je teraz úloha Európskej komisie, píše Spiegel Online.
Ursula von der Leyenová toho musí veľa vydržať. Od tohto mesiaca je predsedníčka Európskej komisie v rámci svojho úradu zodpovedná aj za automobilový priemysel – a v tejto oblasti ju čaká ťažká skúška. „Dokáže politička CDU dodržať svoj sľub, že vo svojom druhom funkčnom období aspoň nezruší európsku Zelenú dohodu, ktorej prijatie v prvom funkčnom období prirovnala k pristátiu na Mesiaci?“ pýta sa nemecký denník .
Najdôležitejším nástrojom staronovej vládkyne Európy sú ciele pre vozový park, ktoré spoločnostiam určujú cestu k automobilovej doprave šetrnejšej ku klíme. Tí, ktorí predávajú vozidlá s nadmernými emisiami CO2, za to musia platiť. Taký je európsky zákon, ale priemyselná lobby a veľká časť politickej scény sa snaží pravidlá hry zmeniť.
Zvlášť kontroverzné je vyradenie spaľovacích motorov, teda cieľ nulových emisií u nových automobilov od roku 2035. V súčasnej krízovej nálade Volkswagenu a ďalších spoločností v automobilovom priemysle by však mohla padnúť méta s bližšími dopadmi: a to že od roku 2025 budú musieť výrobcovia znížiť úroveň emisií na priemerných 93,6 gramu CO2 na najazdený kilometer.
„To je pre motoristov dobrá správa, pretože to dáva priemyslu silnú motiváciu ponúkať mnoho elektrických modelov za priaznivú cenu, a tým zlepšiť ich uhlíkovú stopu,“ komentuje Spiegel. Je to však skutočne také ružové?
„Aby bol Green Deal účinný a prijateľný, musia elektromobily konečne opustiť elitársky kútik. Pretože si nové vozidlo môže dovoliť len veľmi málo Európanov, široká ponuka dobrých ojazdených vozidiel za cenu okolo 10-tisíc eur môže v nasledujúcich piatich rokoch vzniknúť iba vtedy, ak sa na trhu čoskoro objaví veľké množstvo e-vozidiel za cenu do 30-tisíc eur,“ píše Spiegel.
„Až potom sa bude zdať únosné, že benzín a nafta niekedy po roku 2030 drasticky zdražia, čo je cieľom plánu nového európskeho systému obchodovania s emisiami. Bude lepšie, keď dovtedy nebude nikto závislý na fosílnych palivách,“ dodáva.
Plán na zníženie povolených úrovní emisií je tiež zlou správou pre akcionárov automobilových spoločností. Podľa analýzy trhu Rho Motion by priemyslu mohli v budúcom roku hroziť pokuty vo výške 16,7 miliardy eur za neplnenie cieľov v oblasti emisií CO2. Samotný koncern Volkswagen by pritom musel zaplatiť až 7,7 miliardy eur.
Preto sa k výzve, ktorá predtým zaznievala z radov automobilovej lobby, konzervatívnych strán a spaľovacej aliancie štátov EÚ od Talianska po Poľsko, teraz pripojila červeno-zelená spolková vláda: „Peniaze musia zostať v podnikoch,“ požadoval nedávno kancelár Scholz z SPD.
Minister hospodárstva Habeck zo Zelených sa domnieva, že automobilový priemysel by mal byť v týchto „ťažkých časoch“ ušetrený od pokút CO2 , pretože by mohli ísť na úkor investícií do elektromobility. Jeho myšlienku, aby podniky odpísali svoj klimatický dlh a kompenzovali ho v neskorších rokoch, označila za „prijateľný variant“ aj jeho stranícka kolegyňa, ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová.
„Nemecká vláda tak stavia zlatý most pre Európsku ľudovú stranu Ursuly von der Leyenovej, ktorá viedla kampaň proti zákazu spaľovacích motorov. S pomocou kompenzačného režimu by strana mohla ponechať ciele pre vozový park na papieri nedotknuté, ale v skutočnosti ich odložiť, čím by zabránila strate tváre von der Leyenovej,“ píše Spiegel.
„Súčasne by existovalo len malé riziko, že podniky, ktoré boli na roky známe podmienky pripravené, podniknú právne kroky proti náhlemu narušeniu hospodárskej súťaže,“ dodáva denník. Konzervatívci by sa podľa nemeckého denníka mohli oslavovať ako záchrancovia spaľovacích motorov a prechod k väčšiemu počtu elektromobilov by sa odložil.
„A to z dobrého dôvodu. Hrozba miliardových pokút slúži na to, aby boli ciele pre vozový park splnené a aby EÚ nemusela od spoločností vôbec žiadne peniaze vyberať,“ vysvetľuje Spiegel. Analytička spoločnosti Rho Motion Iola Hughesová neočakáva, že by budúci rok boli skutočne uložené pokuty v celkovej výške 16,7 miliardy eur za neplnenie cieľov v oblasti CO2.
Stalo by sa tak iba v nepravdepodobnom prípade, že by priemysel aj v roku 2025 predával spaľovacie automobily rovnako intenzívne ako tento rok, keď sú ciele pre vozový park stále ešte pomerne nenáročné.
„Zatiaľ to tak bolo vždy, keď boli tieto ciele sprísnené. Priemysel ich vopred vyhlásil za nedosiahnuteľné, varoval pred hrozivými dôsledkami. Keď išlo do tuhého, znížil hodnoty CO2 pri nových predávaných vozidlách na cieľovej páske. Presadzovanie e-áut na trh namiesto ziskových starých spaľovacích motorov tiež stojí výnosy, ale stále sa to zdá byť atraktívnejšie ako pokuta. Ide pravdepodobne o najúčinnejší program podpory elektromobility,“ píše Spiegel.
„O tom, že flotilové ciele v tomto zmysle fungujú, svedčí skutočnosť, že výrobcovia uvádzajú na trh mnoho nových kompaktných elektrických modelov a znižujú ceny starých modelov. Práve včas na rok 2025,“ pokračuje. Vo Veľkej Británii je to ešte viditeľnejšie.
Najlacnejší nemecký elektromobil Opel Frontera stojí stále o päťtisíc eur viac ako benzínová verzia, zatiaľ čo britská edícia modelu Vauxhall Frontera sa ako prvá zbavila príplatku za elektrický pohon. V čom spočíva tento trik? Briti si so sebou pri odchode z EÚ vzali i systém cieľových hodnôt vozového parku, ale naplnili ho vyššími požiadavkami na povinný podiel predaja elektrických modelov.
„V roku 2025 budú mať kontinentálni Európania možnosť napodobniť úspešný ostrovný príklad. Pokiaľ sa Ursula von der Leyenová do tej doby nepostaví proti,“ uzatvára Spiegel.
