O novom smerovaní Nemecka musia teraz rozhodnúť voliči. V prejave v Spolkovom sneme pred hlasovaním o dôvere to dnes vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Cieľom hlasovania, ktoré vyvolal, je podľa neho umožniť predčasné voľby a rozhodnúť okrem iného o ďalšej podpore Ukrajiny či investíciách do infraštruktúry.
Poslanci budú o dôvere v Scholza rozhodovať po kancelárovom prejave a zhruba 90-minútovej rozprave. Očakáva sa, že ju nedostane. Voľby by sa mali uskutočniť 23. februára.
Scholz požiadal parlament o dôveru minulý týždeň v stredu. Urobil tak po tom, čo sa na začiatku novembra rozpadla jeho koaličná vláda sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných demokratov (FDP), ktorá bola pri moci od decembra 2021.
V posledných mesiacoch sa v kabinete prehlbovali spory okolo finančnej a hospodárskej politiky, až sa na začiatku novembra kancelár rozhodol odvolať ministra financií Christiana Lindnera. Jeho FDP potom vládu úplne opustila. V dnešnom prejave Scholz povedal, že to bolo "niekoľko týždňov sabotáže" zo strany FDP, ktoré k pádu vlády viedli.
Opozičný predák Friedrich Merz, ktorý je kandidátom konzervatívnej únie CDU/CSU na kancelára, vo svojom prejave kritizoval Scholza aj ministra hospodárstva Roberta Habecka, ktorý je členom strany Zelených.
"Zanechávate po sebe krajinu v najväčšej hospodárskej kríze v povojnových dejinách," uviedol. Habeck je podľa neho "tvárou hospodárskej krízy v Nemecku". "Dôveru si, pán Scholz, nezaslúžite," povedal v závere svojho prejavu Merz kancelárovi.
Scholz predtým v prejave povedal, že nadchádzajúce voľby rozhodnú okrem iného o tom, ako bude Nemecko ďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii.
Zároveň zopakoval, že on odmieta dodať Kyjevu strely s plochou dráhou letu Taurus a že ako kancelár nedopustí vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu. Voľby podľa Scholza rozhodnú aj o tom, ako bude v Nemecku vyzerať infraštruktúra, ktorá potrebuje nevyhnutne investície.
Veľkú časť svojho prejavu venoval Scholz predvolebnému programu svojej sociálnej demokracie - sľúbil okrem iného stabilné dôchodky, zvýšenie minimálnej mzdy či zníženie dane z pridanej hodnoty. Vyjadril sa tiež za "šikovnú modernizáciu" takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny.
"Môj návrh je umerané otvorenie, jasne vymedzené na investície, investície do obnovy a bezpečnosti Nemecka," povedal. Scholz tiež bránil migračnú politiku svojej vlády, ktorá podľa neho "konečne zaviedla moderné imigračné právo".
Podľa sobotňajšieho prieskumu agentúry INSA by teraz voľby vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU/CSU s 31 percentami hlasov. Na druhom mieste by skončila Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú, ktorá by dostala 20 percent hlasov.
Scholzova SPD by mala 17 percent. Do parlamentu by sa dostali ešte zelení s 11 percentami.
Nová ľavicovo populistická strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW) by získala sedem percent hlasov. Okolo päťpercentnej hranice potrebnej pre zvolenie do parlamentu sa dlhodobo pohybuje FDP. Do Spolkového snemu by sa tento rok prvýkrát od roku 1990 nemusela dostať postkomunistická Ľavica, ktorá je oslabená okrem iného odštiepením BSW.
