Štyri najsilnejšie opozičné zoskupenia v Gruzínsku vyzvali Európsku úniu na zavedenie sankcií proti najmocnejšiemu mužovi terajšieho režimu, miliardárovi Bidzinovi Ivanišvilimu, a jeho najbližším spolupracovníkom, ktorí sa podieľajú na represiách v krajine. Uviedol to portál Gruzínska online.
Zástupcovia gruzínskej opozície sa podľa portálu obrátili na šéfku únijnej diplomacie Kaju Kallasovú a ministrov zahraničia bloku s výzvou, aby podporili Gruzíncov a podnikli kroky na ochranu európskych hodnôt v Gruzínsku.
Podľa gruzínskej politiky by sa na predstaviteľov režimu, ktorý potláča demokraciu a ktorý by EÚ mala vyhlásiť za nezákonný, nemal vzťahovať bezvízový režim, ani ďalšie výsady.
Opozícia protestuje v Gruzínsku od októbra proti tomu, čo označuje za sfalšovanie parlamentných volieb vládnucou stranou a tiež proti jej rozhodnutiu pozastaviť prístupové rokovania s EÚ až do roku 2028. Na pokojné protesty však úrady tvrdo odpovedali.
Gruzínsko tak čelí bezprecedentnej politickej kríze, ktorá si podľa názoru opozičných strán vyžaduje okamžité kroky zo strany EÚ.
Opozícia tiež pripomenula, že polícia zadržala viac ako 500 demonštrantov a tri stovky ľudí, vrátane 73 novinárov, sa stali obeťami násilia poriadkových síl i pouličných skupín, ovládaných režimom.
Beztak ťažkú situáciu v krajine podľa opozície ešte zhoršil plán vládnej zvoliť gruzínskym prezidentom Michaila Kavelašviliho, ktorý patril k navrhovateľom kontroverzného zákona o zahraničnom vplyve a ktorý ostro kritizuje Západ.
Za jediné východisko z krízy opozičné vyhlásenie označuje usporiadanie nových volieb. Vyzvali tiež na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých zadržaných politikov, aktivistov a demonštrantov na slobodu.
Spojené štáty zavedú vízové obmedzenia pre predstaviteľov gruzínskej vlády a parlamentu za ohrozovanie demokracie v krajine, informovalo v piatok americké ministerstvo zahraničia. Washington uviedol, že sa reštrikcie týkajú asi 20 osôb a že pripravuje ďalšie sankcie.
Už v pondelok britský minister zahraničia David Lammy vo vyhlásení odsudzujúcom násilie voči protestujúcim a novinárom v juhokaukazskej krajine oznámil obmedzenie spolupráce s Tbilisi, ktoré sa podľa Lammyho bude týkať aj spolupráce v oblasti obrany.
Sankcie proti proruským gruzínskym predstaviteľom na čele s miliardárom Bidzinou Ivanišvilim už zaviedla Ukrajina či baltské krajiny.
Pred možnými sankciami vládu v Gruzínsku varovala nová šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová. Na ich zavedení by sa však museli zhodnúť všetky členské krajiny dvadsaťsedmičky. Neistá by bola v takom prípade pozícia Maďarska, ktorého premiér Viktor Orbán podporuje vládu Gruzínskeho sna.
