Novela vysokoškolského zákona uzatvára akademické prostredie a prispeje k "exodu" mladých. Tvrdí to opozičné PS s tým, že novelizácia prináša aj posilnenie právomocí vedenia univerzít na úkor ich otvorenosti.
Hnutie to uviedlo v reakcii na novelu zákona o vysokých školách, ktorú v uplynulom týždni schválili poslanci Národnej rady. Okrem iného prináša zmenu v kreovaní správnej rady verejnej vysokej školy.
"Minister novelou opäť mení zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby väčšinu mali členovia menovaní akademickým senátom na úkor externých odborníkov a odborníčok. Pri rozhodovaní o dlhodobom zámere budú zástupcovia verejnosti prakticky bezmocní, keďže potrebná nadpolovičná väčšina ostáva v rukách zástupcov akademického prostredia," uviedla v stanovisku poslankyňa za PS Ingrid Kosová.
Hnutie tiež upozornilo, že pri výbere kandidátov na funkčného docenta či profesora novela výrazne posilňuje kompetenciu dekana a obmedzuje aj právomoci akademického senátu a vedeckej rady, čo podľa poslankyne Tiny Gažovičovej (PS) výrazne zníži transparentnosť a kvalitu rozhodovania.
"Koalícia presadila cez poslanca Lučanského aj neopodstatnený návrh na predĺženie funkčného obdobia rektora, čo zásadne oslabí dynamiku rozhodovania a inovácií," dodala Gažovičová.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže v reakcii upozornilo, že všetci členovia správnej rady vysokej školy vrátane tých, ktorí sú volení akademickým senátom, sú externí odborníci.
Úpravou podmienok na vytvorenie funkčných miest docentov a profesorov sa vysoké školy podľa rezortu viac otvárajú renomovaným slovenským a zahraničným vedcom. "Kreovanie výberovej komisie na obsadenie týchto miest predpokladá jej obsadenie kvalifikovanými odborníkmi, pričom najmenej jeden z týchto členov nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy," dodáva rezort.
Odmieta, že by sa obmedzovali právomoci akademického senátu a vedeckej rady. "Práve, naopak, vysoké školy si môžu vo svojich štatútoch v rámci realizácie akademickej slobody určiť ďalšie dokumenty, o ktorých budú rozhodovať tieto orgány a stanoviť aj ďalšie úlohy, ktoré budú akademický senát a/alebo vedecká rada plniť," vysvetľuje. Ministerstvo nesúhlasí ani s kritikou predĺženia funkčného obdobia rektora.
"Možnosť opätovného výkonu funkcie rektora alebo dekana je v kompetencii príslušných orgánov vysokej školy, posudzujúcich jeho predchádzajúce pôsobenie a manažérske riadenie," upozornilo MŠVVM.
Podľa schválenej novely bude minister školstva vymenúvať o jedného člena správnej rady verejnej VŠ menej ako akademický senát.
Nová legislatíva prináša aj úpravu lehôt na vyhlásenie voľby rektora, upravuje pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej VŠ či kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora.
Po novom bude môcť tá istá osoba vykonávať funkciu rektora aj dekana dlhšie. Namiesto dvoch bude môcť rektor alebo dekan vykonávať funkciu najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
