Budúci americký prezident Donald Trump povedal na nedávnom stretnutí v Paríži prezidentom Ukrajiny a Francúzska Volodymyrovi Zelenskému a Emmanuelovi Macronovi, že nepodporuje ukrajinské členstvo v NATO, ale chcel by, aby po prípadnom zastavení bojov bola Ukrajina silná a dobre vyzbrojená.
Napísal to americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odkazom na zdroje oboznámené s rokovaním. Podľa budúceho šéfa Bieleho domu by hlavnú úlohu v obrane a podpore Ukrajiny mala hrať Európa a vojaci z európskych štátov by mali v tejto krajine monitorovať prípadné prímerie.
Hlavný poznatok z parížskeho rokovania je, že Európa by mala niesť väčšinu bremena podpory Kyjeva v podobe vojakov, ktorí by dohliadali na prímerie, a tiež zbraní na odstrašenie Ruska, píše WSJ.
Trump na schôdzke nevylúčil americkú podporu tohto usporiadania, ale americkí vojaci by sa do neho nezapojili, uviedli nemenovaní činitelia.
Republikánsky politik tiež naliehal na Európanov, aby sa viac snažili prinútiť Číňanov k tlaku na Kremeľ ohľadom ukončenia konfliktu a diskutovali o využití ciel voči Číne ako vyjednávacieho prostriedku, pokiaľ nebude Peking súhlasiť, píše WSJ.
Trump dlhodobo uvádza, že takmer tri roky trvajúcu vojnu Ruska proti Ukrajine rýchlo ukončí, a dáva najavo, že mu vadí súčasná výška americkej pomoci Kyjevu. To na Ukrajine aj v Európe vyvolalo obavy, že by mohol podporu prerušiť. Republikán zatiaľ verejne nepovedal, ako chce ukončenie bojov dosiahnuť, a aký bude ďalší prístup USA.
Európski predstavitelia uviedli, že v povolebných rozhovoroch zvolený prezident hlavne kládol otázky a zisťoval názory na konflikt, a nedomnievajú sa, že si už vytvoril jasný plán, napísal denník.
Pre konkrétne kroky Trump zatiaľ nie je rozhodnutý ani podľa svojich spolupracovníkov - kľúčové rozhodnutia prídu po tom, čo bude zriadený jeho národno-bezpečnostný tím a nastupujúci prezident bude mať za sebou ďalšie rozhovory so spojencami a prípadne aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše WSJ.
Denník ďalej píše, že niektorí Trumpovi poradcovia v súkromí uvítali nedávne rozhodnutie administratívy súčasného prezidenta Joea Bidena poskytnúť Kyjevu zbrane, ktorými môžu Ukrajinci zasiahnuť Rusko hlbšie na jeho území, pretože sa domnievajú, že to nastupujúcej americkej vláde poskytne páky, ako prinútiť Moskvu k vyjednávaniu.
Samotný Trump však krok skritizoval v rozhovore zverejnenom vo štvrtok, ktorý súvisel s jeho vymenovaním osobnosťou roka časopisu Time a ktorý poskytol dopredu, už 25. novembra. Schôdzka s Macronom a Zelenským sa odohrala 7. decembra.
Diskusie o umiestnení európskych jednotiek na Ukrajine sú stále v počiatočnej fáze a sú v nich nevyriešené otázky. Patria medzi ne napríklad tie, ktoré európske krajiny by sa zapojili, o koľko vojakov by išlo, akú úlohu by pri podpore tohto usporiadania zohral Washington a či by Moskva dohodu zahŕňajúcu vojakov z krajín NATO akceptovala, píše denník.
Zároveň však upozorňuje, že to, čo začalo ako tiché rozhovory medzi britskými a francúzskymi predstaviteľmi o takejto možnosti, sa podľa informovaných ľudí rozšírilo a zahrnulo aj Trumpa, Zelenského a ďalších európskych lídrov.
Prípadné európske jednotky na Ukrajine by boli súčasťou zvláštnych mierových síl alebo síl pre monitorovanie prímeria a nešlo by o operáciu NATO, uviedli predstavitelia.
USA (súčasná aj budúca administratíva) a tiež európski lídri sa podľa WSJ chcú vyhnúť akýmkoľvek priamym bojom medzi Ruskom a jednotkami NATO na Ukrajine v obavách, aby neprerástli v globálny konflikt. Zároveň panujú obavy z toho, že aj keby Rusko na prímerie pristúpilo, využilo by ho na obnovu svojej armády a pokúsilo sa znovu vtrhnúť na Ukrajinu.
Európske vlády sa pravdepodobne budú mať na pozore pred situáciou, ktorá by ich postavila do pozície, kedy by sa museli brániť ruskému porušeniu prímeria, uvádza ďalej WSJ, podľa ktorého nie je ani jasné, či by európske krajiny boli schopné uvoľniť na túto misiu nejakých vojakov, prípadne získať pre to politickú podporu.
Macron vo štvrtok navštívil Poľsko, kde rokoval s premiérom Donaldom Tuskom. Šéf poľskej vlády potom povedal, že Varšava nemá v pláne vyslať na Ukrajinu svojich vojakov.
Zelenskyj ako jedinú spoľahlivú bezpečnostnú záruku pre svoju krajinu dlhodobo označuje členstvo v NATO, ale už pripustil, že sa to najskôr nestane skôr ako po skončení vojny, napísal WSJ.
Ukrajinský prezident podľa denníka v posledných týždňoch začal meniť postoj a naznačil, že by bol otvorený rokovaniu s Ruskom na základe pozvánky, aby sa Ukrajina pripojila k aliancii v budúcnosti.
Akákoľvek snaha ukončiť vojnu bude čeliť rezistencii, najmä zo strany Putina, ktorý neprejavil žiadnu skutočnú ochotu ukončiť boje, o ktorých má pocit, že v nich víťazí, upozornil denník.
Šéf Kremľa si tento rok kládol ako podmienku pre rokovania o ukončení bojov stiahnutie ukrajinských vojakov zo štyroch regiónov, ktoré Rusi sčasti okupujú, alebo záväzku Kyjeva nevstúpiť do NATO.
Kyjev vtedy návrhy odmietol ako kapituláciu. Pre Ukrajinu by prímerie - ak by bolo uzavreté v rámci súčasnej frontovej línie - bolo podľa WSJ veľmi bolestivým krokom, pretože by sa pre najbližšiu budúcnosť vzdala kontroly nad zhruba 20 percentami svojho územia, ktoré okupujú Rusi.
