Autor je prezidentom IT Asociácie Slovenska
Vo večernej diskusnej relácií spravodajskej televízie sa 5. decembra stretli minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši a opozičný poslanec Ján Hargaš. Diskusia sa krútila okolo rozpočtu a došlo aj na financovanie štátnych IT projektov.
Minister sa vo vysielaní pochválil tabuľkou, kde boli znázornené úspory na sadzbách informatikov zo zmluvy z roku 2024. Poslanec Hargaš tieto sumy nenamietal.
V ministrom prezentovanej tabuľke sa porovnáva niekoľko pracovných pozícií zazmluvnených z externého prostredia v predošlých obdobiach a tie isté pozície zazmluvnené v roku 2024. Pri každej bola vyčíslená úspora v percentách. Musel som rozmýšľať nad tým, kto túto tabuľku pre ministra spracoval a ako mu ju okomentoval. Každopádne si príslušní spin doktori prácu zjednodušili. Ale skôr si myslím, že nevedia, o čom hovoria.
Pri pozícii UX špecialista svietila v tabuľke suma 100 eur za deň a úspora bola vyčíslená na 75 %. UX špecialista je expert na softvérové aplikácie, ktorý navrhuje, ako bude používateľ pracovať so softvérom na počítači, v tablete alebo v mobilnej aplikácii.
Ak je celých 100 eur použitých iba na mzdu tohto špecialistu, mesačne ide o sumu 1603 eur v hrubom. Podľa portálu platy.sk sa sadzby za týchto expertov pohybujú od 1645 eur do 3876 eur. Ministerstvo teda s hrdosťou oznamuje, že pre nich pracuje jeden z najlacnejších ľudí na trhu a jeho domovská firma mu ho ponúka iba za jeho plat.
Firma, ktorá UX špecialistovi denne platí 100 eur v hrubom, asi nesedí v žiadnej budove, pretože k cene práce sa zjavne nezapočítava réžia. Možno má kancelárie v lese. Čo je dobre: v budove by sa totiž ani nekúrilo, ani nesvietilo – firma by na to nemala peniaze.
Tento UX špecialista asi býva u rodičov a pracuje na ich domácom počítači, pretože firma, ktorá ho zazmluvnila, nekalkuluje s nákladmi na techniku, internetové pripojenie alebo s licenciami na softvérové nástroje a platformy.
UX expert sa školí sám z bezplatného obsahu na internete. Nechodí na konferencie či vzdelávacie kurzy, nemá nadriadeného a ten nemá asistentku. Firma nemá účtovníčku, mzdárku ani právničku. Nedisponuje žiadnou finančnou rezervou na záverečné opravy a zamestnanci si namiesto príspevku na stravu varia guláš v kotlíku.
Všetky spomínané položky totiž spoločnosť, ktorá ceny kalkuje realisticky, automaticky pretaví do nákladovej hodiny ľudí, ktorých zapája do projektov.
Druhou možnosťou je, že ide o študenta, ktorý sa zmenil na UX špecialistu v momente, kedy firma podávala ponuku. Študent je dobrým doplnením tímu a investíciou do budúcnosti. Ale postaviť vývoj IT systémov pre verejnú správu na študentoch je absolútne nereálne.
Politici by sa nemali pretekať v tom, komu sa podarilo usporiť viac pri podpise zmluvy. Dosiahnuté ceny a úspory by sa mali prezentovať až po riadnom odovzdaní kvalitného diela. No zdá sa, že nikoho veľmi netrápi, či bude výsledok uspokojivý. Dôležitejšie je, čo je na papieri v prvý deň po vyhodnotení súťaže.
Rozmýšľam nad tým, kto je vlastne víťazom týchto PR pretekov. Istými víťazmi sú novinári, ktorí sa z času na čas rozhodnú kritizovať predražené zákazky vo verejnom IT. Môžu si totiž zobrať každú jednu seriózne ocenenú IT zákazku a porovnať ju s tabuľkou, ktorú prezentoval minister v televízii. Výsledok bude jednoznačný: projekt je predražený.
Víťazmi určite nebudú zákazníci vo verejnej správe, ktorí majú preberať hotové projekty. Skúsení šéfovia informatiky na ministerstvách sa voči takýmto podhodnoteným zmluvám bránia. Vedia, že na konci ich čakajú iba problémy s kvalitou dodaného diela.
Prehrávajú aj zodpovedne rozmýšľajúce firmy, ktoré v súťažiach čelia špekulatívnym ponukám. A nikoho už neprekvapuje, že takéto firmy opúšťajú biznis vo verejnej správe.
P.S: Seriózne IT firmy serióznym zákazníkom v komerčnej sfére predávajú UX špecialistu priemerne za 436 eur na deň.
