„Vyzerá to, že svet sa tak trochu zbláznil,“ nechal sa Trump v sobotu počuť, keď spolu s ďalšími štátnikmi prizeral znovuotvoreniu parížskej katedrály Notre-Dame.
O pár hodín neskôr na svojej sociálnej sieti Truth unáhlené dianie v Sýrii okomentoval stroho: „Toto nie je náš boj, uvidíme, čo z toho bude. My sa do toho určite zapájať nebudeme.“
Sýria pre Spojené štáty pochopiteľne nepredstavuje žiadny potenciálny ekonomický zisk, stabilizáciou krajiny by však Washington mnohé získal.
Slová, ktoré sú v ostrom kontraste s uplynulými dvoma dekádami, keď americkí vojaci s väčšími či menšími úspechmi dohliadali na „poriadok“ na Blízkom východe. Aj sám Trump počas prvého mandátu opakovane kritizoval svojho predchodcu Baracka Obamu za zdržanlivosť a sám sa nebál poslať strely s plochou dráhou letu na základňu v provincii Homs, z ktorej asadovci v apríli 2017 vykonali chemické útoky na mesto Chán Šajchún.
Bezpečnostní aj ekonomickí experti a niektorí poradcovia budúceho amerického prezidenta varujú, že izolovanie Ameriky nie je v súčasnom svete možné, aspoň nie bez nedozerných dopadov na medzinárodný vplyv USA.
Trump tak po 20. januári, keď znovu zasadne v Bielom dome, nebude mať na výber. „Ak by to (dianie v Sýrii, pozn. red.) akýmkoľvek spôsobom ohrozovalo záujmy Spojených štátov v oblasti národnej bezpečnosti, zasiahneme,“ vyhlásil senátor Markwayne Mullin, jeden z Trumpových kľúčových poradcov. Nejde totiž iba o izolovaný prevrat v Sýrii.
Angažovanie Ruska nie je potrebné znovu pripomínať. Svoje záujmy v regióne však budú presadzovať aj Irán a jeho spojenci Libanon či Jemen, pripomína televízna stanica CNN. Spletitá sieť vzťahov ide však ešte ďalej. Rusko zvrhnutím Asada síce dostalo ranu, oveľa dôležitejšie sú však preň územné zisky na ukrajinskom fronte. Do mixu je možné pridať aj Severnú Kóreu, ktorá Moskve dodáva vojakov výmenou za moderné zbrane.
