Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie budú v pondelok rokovať o potrestaní gruzínskych úradov na čele s predstaviteľmi vládnej strany Gruzínsky sen. Podľa Bruselu dochádza k mučeniu a zlému zaobchádzaniu s demonštrantmi, informuje TASR.
"Gruzínsky národ... bráni svoje demokratické a európske ambície a vzdoruje proti brutálnemu a nezákonnému násiliu zo strany polície, zatiaľ čo uplatňuje svoje právo na slobodu prejavu," uvádza sa vo vyhlásení. Podľa informácií Únie dochádza k svojvoľnému zadržiavaniu protestujúcich a opozičných lídrov.
Zadržaných bolo už viac ako 400 ľudí a proti viacerým bolo použité násilie. Únia odsúdila represívne opatrenia proti demonštrantom, zástupcom médií a opozičným lídrom a vyzvala na okamžité prepustenie všetkých zadržaných.
"Základné práva, ako je právo na slobodu pokojného zhromažďovania a prejavu, sa musia rešpektovať a chrániť v súlade s gruzínskou ústavou a medzinárodnými záväzkami. Všetky obvinenia z mučenia a zlého zaobchádzania musia byť dôveryhodne vyšetrené," dodáva sa vo vyhlásení.
Únia pripomenula, že práve postup vládnej strany Gruzínsky sen viedol k faktickému zastaveniu prístupového procesu do 27-členného bloku.
Protesty v Gruzínsku sa začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov.
Prozápadná opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a vládnucu stranu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov. Západ taktiež tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.
Demonštrácie sa ešte zintenzívnili po tom, ako premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do Európskej únie do roku 2028. Odvtedy sa v Tbilisi protestuje denne. Proti demonštrantom tvrdo zasahuje polícia a nasadzuje vodné delá aj slzotvorný plyn.
Vyvolalo to pobúrenie doma aj v zahraničí, odsúdila ich napríklad Británia, USA, Francúzsko či Nemecko. Spojené kráľovstvo v pondelok oznámilo, že pozastavuje všetku pomoc gruzínskej vláde.
