V uliciach gruzínskej metropoly Tbilisi sa dnes opäť zišli tisíce ľudí demonštrujúcich proti rozhodnutiu vládnucej strany pozastaviť do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou. Demonštranti sa najprv zhromaždili pred jednou z univerzít a následne sa vydali k budove parlamentu, píše agentúra AFP.
Protesty pokračujú už desiaty deň, polícia sa snaží demonštrácie násilím rozhadzovať. "Vláda sa nás snaží zastaviť a potrestať, ale my neustúpime, nebojíme sa," povedal agentúre AFP 19-ročný účastník protestov. "Je to naša posledná šanca byť slobodní, byť šťastní. Chceme Európu a len Európu, "dodal.
Iná demonštrantka uviedla, že doteraz nebola politicky aktívna, ale brutálna reakcia úradov ju prinútila vyjsť do ulíc. "Necítim sa chránená, nemám v tejto krajine žiadne práva," povedala päťdesiatpäťročná žena. Dodala, že sa obáva o budúcnosť svojich dvoch dcér.
Gruzínske ministerstvo vnútra oznámilo, že v noci na dnes polícia pri rozháňaní demonštrácie v Tbilisi zadržala 48 ľudí. Polícia zadržanie desiatok ľudí zdôvodnila agresívnymi prejavmi časti demonštrantov, neuposlúchnutím jej požiadaviek a drobným výtržníctvom. Gruzínsky ombudsman naopak uviedol, že v čase rozohnania demonštrácie mal protest pokojný charakter a "neexistovali žiadne právne dôvody na zásah do slobody zhromažďovania".
Gruzínsko od získania nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vystupovalo ako prozápadná krajina a krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 požiadalo o členstvo v Európskej únii.
Vzťahy so Západom sa však v poslednom čase zhoršili. Únia pre kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve, presadený vládnym Gruzínskym snom napriek protestom, pozastavila prístupové rokovania s kaukazskou krajinou.
Po októbrových parlamentných voľbách, ktoré vyhral Gruzínsky sen, potom dvadsaťsedmička a Spojené štáty vyzvali na prešetrenie nezrovnalostí. Európsky parlament minulý štvrtok prijal uznesenie, v ktorom uviedol, že parlamentné voľby neboli slobodné a čestné.
