Starosta bratislavskej Petržalky Ján Hrčka nesúhlasí s názorom prokurátora, že podmienky parkovania v mestskej časti, označené ako petržalský parkovací systém, tzv. PPS, sú určené v rozpore so zákonom. Dopravné značenie považuje za legitímne a legálne. Kým súd nerozhodne inak, je podľa neho parkovací systém v poriadku. Zrušiť svojvoľne ho neplánuje.
"Prešlo to legitímnym procesom, je to schválené. Pokiaľ súd nerozhodne inak, tak značky platia," skonštatoval Hrčka.
Poukazuje na to, že mestská časť ako správca komunikácií vypracovala projektovú dokumentáciu a dopravné projekty predložila cestnému správnemu orgánu, ktorý ich odsúhlasil. Samospráva podľa neho nepochybila. Tí, ktorí porušujú dopravné značky, schválené v rámci legislatívneho procesu, dostávajú podľa neho pokuty oprávnene. Avšak ani euro nie je podľa starostu príjmom mestskej časti.
Šéf miestnej samosprávy ale súhlasí s tým, že je to "trocha naširoko urobené", avšak zákon to podľa neho nezakazuje. "Dali sme to na celú Petržalku, lebo nechceme rozlišovať Petržalčanov. Myslíme si, že rezidenti sú všetci obyvatelia mestskej časti," poznamenal Hrčka, odmietnuc vytváranie parkovacích zón. Ak s tým prokurátor nesúhlasí, má právo obrátiť sa podľa neho na súd.
Súhlasí, že nie je najlepšou situáciou, že v Petržalke sú už niekoľko rokov súbežne dve parkovacie politiky, tá mestskočasná i celomestská. Petržalský parkovací systém však mal byť podľa neho len dočasným riešením, kým hlavné mesto nespustí celomestskú parkovaciu politiku v celej Petržalke, avšak trvá to. Priznáva, že situácia ho neteší, avšak systém svojvoľne nezruší. Zhoršilo by sa tým podľa neho parkovanie pre Petržalčanov, ktorých miestny parkovací systém zvýhodňuje. Ak mu to však súd nariadi, je pripravený to spraviť.
Nepovažuje ani za chybu, že mestská časť nepočkala, kým hlavné mesto spustí celomestskú parkovaciu politiku v celej Petržalke. Poukazuje napríklad na to, že aj vďaka tomu sa navýšil počet obyvateľov v Petržalke a je i vyšší výber daní.
Podľa hlavného mesta vo všeobecnosti platí, že protest či upozornenie prokurátora neznamená automaticky konštatovanie nezákonného stavu. "Ten môže definitívne potvrdiť až súd," uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla s tým, že aj otázka prípadného vracania pokút je hypotetická, o ktorej by museli v konečnom dôsledku rozhodnúť súdy.
Petržalský parkovací systém nie je obsiahnutý vo všeobecne záväznom nariadení hlavného mesta, ani nespadá do systému celomestského parkovania PAAS. Na rozšírení celomestského systému na území Petržalky magistrát podľa hovorcu intenzívne pracuje.
Tento rok sa podľa neho pripravovala lokalita Ovsišťa (Háje II a III). Spustenie tejto zóny možno očakávať po vyznačení vodorovného dopravného značenia budúci rok. Taktiež je v príprave ďalšie rozšírenie v Petržalke - lokalita Háje 1, ktorá bude nasledovaná Dvormi I - III, kde je predpoklad obdobie 2025-2026.
"Finálny termín zaregulovania celej Petržalky, teda aj Lúk a Starej Petržalky, zverejníme, keď budú projekty v dostatočnej miere pripravenosti a budú prerokované s krajským dopravným inšpektorátom," odkázal Bubla.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zároveň avizuje v roku 2025 komplexné previerky právnej úpravy regulácie parkovania po celom Slovensku. Dôvodom je zvýšený počet poznatkov z danej oblasti v obciach a mestách.
Únia miest Slovenska v reakcii uviedla, že je presvedčená, že samosprávy konajú pri vydávaní VZN v oblasti parkovacej politiky s najlepším úmyslom riešiť tieto problémy v záujme obyvateľov miest. Pripúšťa však, že nie je vylúčené, že pri formulácii jednotlivých ustanovení VZN nemôže dôjsť k chybám. "Mestá sú pripravené s prokuratúrou spolupracovať a oceníme, ak výsledkom takéhoto postupu zo strany prokuratúry bude odstránenie formálnych chýb a navrhnutie zlepšení," konštatuje únia v stanovisku, ktoré poskytla jej hovorkyňa Daniela Piršelová.
Združenie miest a obcí Slovenska zatiaľ na otázku nereagovalo.
