Poslanci vo Francúzsku vyslovili Barnierovej vláde nedôveru, ten je najkratšie slúžiacim premiérom

Dolná komora francúzskeho parlamentu dnes po týždňoch sporov o rozpočet na budúci rok vyslovila nedôveru menšinovej vláde premiéra Michela Barniera, ktorý je vo funkcii len tri mesiace.

V druhej najľudnatejšej krajine Európskej únie sa tak prehlbuje politická kríza nadväzujúca na letné voľby, v ktorých žiadny z hlavných blokov nezískal v Národnom zhromaždení väčšinu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron teraz musí hľadať nového premiéra, nad rozpočtom na budúci rok zostávajú otázniky.

Menšinová vláda

Vyslovenie nedôvery sa očakávalo vzhľadom na postoje opozičnej krajne pravicovej strany Národné združenie a viacerých ľavicových opozičných strán, ktoré majú spolu v dolnej komore väčšinu.

Pri spojení týchto dvoch blokov nakoniec proti vláde hlasovalo 331 poslancov z celkových 574, uviedla agentúra Reuters. Francúzsko takýto koniec vlády zažíva prvýkrát od roku 1962.

"S týmto uznesením o nedôvere (...) bude všetko závažnejšie a zložitejšie," varoval tesne pred hlasovaním končiaci premiér Barnier, ktorý v príhovore obhajoval svoje rozpočtové plány. Uviedol, že jeho návrh rozpočtu na budúci rok neobsahoval takmer nič iné ako bolestivé opatrenia, avšak takýto postup si podľa neho žiada stav štátnych financií. "Táto skutočnosť nezmizne mávnutím čarovného prútika v podobe uznesenia o nedôvere," povedal.

Zadlžená krajina

Francúzsko patrí k najzadlženejším krajinám Únie a Barnier v snahe skrotiť rast štátneho dlhu navrhoval výdavkové škrty aj navyšovanie daní.

Jeho vláda úradujúca od septembra však nemala v Národnom zhromaždení stabilnú väčšinu a rokovala o finálnej podobe návrhu s RN. Na všetky požiadavky strany Le Penovej nepristúpila a nakoniec sa rozhodla návrh sociálnej časti rozpočtu prijať bez súhlasu poslancov, čím vyvolala hlasovanie o dôvere.

Barnier musí po porážke podať demisiu. Premiérom bol vymenovaný 5. septembra, jeho funkčné obdobie tak bude jedno z najkratších zo všetkých predsedov vlád od začiatku piatej francúzskej republiky v roku 1958. Je pravdepodobné, že Barnier bude úradovať nejaký čas v demisii, kým prezident Macron vymenuje nového premiéra.

Ako ale napísala agentúra Reuters, akýkoľvek nový premiér bude pri presadzovaní návrhov v parlamente čeliť rovnakým výzvam ako Barnier. Dolná komora je rozdelená medzi tri veľké frakcie, konkrétne ľavicový blok, krajnú pravicu a centristické strany vedené stúpencami Macrona, pričom ani jedna nemá sama väčšinu. Nové parlamentné voľby sa pritom môžu konať najskôr v lete budúceho roka.