Ukrajinci dostali povolenie od amerického prezidenta na použitie rakiet na území Ruska. Túto možnosť v priebehu niekoľkých hodín využili. Predchádzal tomu jeden z najmasovejších útokov na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Moskva aktualizovala svoju jadrovú doktrínu a hovorí o zvýšení napätia.
Prezident Vladimir Putin okrem iného varoval Západ, že Moskva môže zasiahnuť vojenské zariadenia ktorejkoľvek krajiny, ktorej zbrane boli použité proti Rusku.
Zatiaľ čo mnohé krajiny krok USA uvítali, z Maďarska a zo Slovenska prišla kritika. Alexander Duleba upozorňuje, že na rôznych fórach zaznievajú rôzne protichodné vyjadrenia, čomu nerozumie a považuje to za nezodpovedné. Tvrdí, že v hre je príliš veľa aj z pohľadu záujmu Slovenska, ktorý je, aby to Ukrajina zvládla.
„Na jednej strane je tu rétorika, že už ani náboj na Ukrajinu, a obviňovanie západných štátov, že dodávaním zbraní podporujú vojnu, a na druhej strane my sami úspešne tie zbrane vyrábame a dodávame,“ hovorí.
Ukrajinci prvýkrát použili strelu ATACMS na cieľ na ruskom území na 1 000. deň ruskej invázie v Kurskej oblasti, kde sú rozmiestnení severokórejskí vojaci. Tí tam okrem iného potrebujú získať skúsenosti v boji so západnými zbraňami.
„Severokórejčania tam išli ako na univerzitu a obavy má hlavne Južná Kórea, pretože vzťahy so Severnou sú napäté,“ vysvetľuje Duleba. V tejto súvislosti hovorí, že ide o internacionalizáciu konfliktu. „Červenú čiaru prekročili Rusi. Do vojny zatiahli jednotky inej krajiny a odpoveď na to, samozrejme, musí prísť.“
Dodáva tiež, že z tejto oblasti mali Rusi Ukrajincov vytlačiť pôvodne do začiatku októbra, pričom sú tam už od 6. augusta. „No a teraz majú nový termín do konca roka, ktorý mal dať prezident Putin vojenským silám. Aby všetko bolo pripravené do inaugurácie Donalda Trumpa, keď sa s najväčšou pravdepodobnosťou začnú nejaké rokovania.“
Ako budú vyzerať? Už pred inauguráciou Trump povedal, že situáciu do 24 hodín vyrieši. Podľa Alexandra Dulebu prvý krok, ktorým bude telefonát Vladimirovi Putinovi, urobí. Zatiaľ však nie je jasné, akú odpoveď dostane.
V každom prípade sa už v Poľsku uskutočnili kľúčové rokovania s tímom budúceho prezidenta USA na úrovni Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko. „Trump si veľmi váži Poľsko, neviem si predstaviť, že by vo východnej alebo v strednej Európe robil politiku, ktorá je v rozpore s poľským záujmami. A postoj Poľska je jasný a z vyhlásení poľských predstaviteľov vyplýva, že Ukrajina nebude hodená cez palubu,“ uzatvára Duleba.
Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.
